MARTIN. Chceli vedieť, aké to je, zabiť človeka. Takto pred rokom zatriasla Martinom i Slovenskom brutálna vražda, známa ako "vražda pre pocit". Murára Jozefa v bývalom kryte civilnej ochrany zavraždili mladíci Rudolf Dorčík (20) a Milan Jesenský (22). Znalci však vyhodnotili inú motiváciu ich činu.
Za jednu z najbrutálnejších vrážd v novodobej histórii Slovenska pôvodne dostal Dorčík 24 rokov a Jesenský 20 rokov. Najvyšší súd im zvýšil tresty na doživotie pre Dorčíka a 25 rokov pre Jesenského.
So znalcom a psychológom Dušanom Kešickým sme sa rozprávali o špecifikách vraždy v Martine ale i tom, čo môže v životoch ľudí ovplyvniť ich schopnosť či motiváciu vraždiť.
Covid si podal jeho orgány: Na posteli v nemocnici som myslel na svoje deti Čítajte Obžalovaní Rudolf Dorčík a Milan Jesenský neboli vyhodnotení ako duševne chorí. Prečo? Laikovi by sa mohlo zdať, že ktokoľvek, kto je schopný vraždiť, asi nemôže byť duševne zdravý.
Chorobou rozumieme stav, ktorý je definovaný diagnostickým systémom. Vykazuje závažnejšie zmeny psychiky, ktoré znemožňujú primeranú adaptáciu na bežné podmienky života. Rozsah zmien sa týka obyčajne viacerých oblastí a ich závažnosť môže v čase kolísať. Odchýlky od širšej populačnej normy nemusia byť „chorobou“ v pravom slova význame. Takéto stavy nie sú dôvodom k zníženiu zodpovednosti za konanie, napriek tomu, že ich nositelia svojimi zmenami trpia, podobne ako aj ich okolie. Ak je niekto antitalent na hudbu, neznamená to, že trpí nejakou chorobou, napr. sluchu a okolie môže jeho produkciou trpieť.
V rozhovore sa dozviete:
- Prečo vraždili Dorčík a Jesenský?
- Aký vplyv má na vrahov detstvo?
- Majú vrahovia z Martina šancu na nápravu?
- Aké sú špecifické vraždy mladých a starších ľudí?
- Ako by sa spoločnosť mala stavať k vrahom?
- Čo prežíva rodina, v ktorej rodinný príslušník vraždí?
- Čo nájdeme v duši a v hlave vraha?
- Mali by dostávať vrahovia druhé šance?
“Niekto hľadal s črepinou fľaše, čo má obeť v hlave. Iný sa predtým zhováral s obeťou, aby sa dozvedel, aký je.
„
Dorčíkovi, ktorý dostal doživotie, ste diagnostikovali zmiešanú poruchu osobnosti a našli ste u neho vysokú mieru predátorskej agresivity. Čo to znamená?
Každý človek má nejakú mieru agresivity, ako prirodzenej súčasti osobnostnej výbavy. Ide o sklon konať agresívne. Niekto reaguje viac, niekto menej agresívne na podnet, ktorý vníma ako ohrozujúci. Toto je reaktívna forma agresivity. Nie je podstatné či je ohrozenie reálne, podstatné je ako ho osoba vníma. Sú aj ľudia, ktorí konajú agresívne proaktívne, útočia bez toho, aby bol zjavný „dôvod“. To sú také tie príbehy, keď niekto prišiel do krčmy a opýtal sa „je tu niekto, kto chce dostať po papuli?“ Predátor koná primárne agresívne na presadenie svojich záujmov, bez asertívnych, sociálne prijateľných schém vedúcich k dosahovaniu uspokojenia potrieb.
