Pozornosť vedy i medicínskej praxe púta na seba najmä spánková porucha dýchania. Je syndrómom, ktorý sa od roku 1994 dá diagnostikovať aj u nás, a to polysomnografickým vyšetrením v spánkovom laboratóriu. V Martinskej fakultnej nemocnici toto laboratórium funguje od roku 1998. Na starosti ho má doc. MUDr. Róbert Vyšehradský, PhD. Jeho mu adresované aj naše otázky.
Poďme si najskôr vysvetliť termín – spánkové laboratórium...
Spánkové laboratórium je miestnosť vybavená pre možnosť polysomnografického vyšetrenia. Je to vyšetrenie, ktoré spočíva v celonočnom snímaní viacerých životných funkcií, teda činnosti mozgu, srdca, svalstva a dýchania. Pomocou neho sa dajú diagnostikovať rôzne ochorenia. Najčastejším dôvodom, pre ktorý pacienti prespia v spánkovom laboratóriu, je podozrenie na syndróm spánkového aphnoe, inak povedané spánkovej poruchy dýchania. Ide o takú poruchu, kedy má pacient počas spánku opakovane prestávky v dýchaní v rôznej dĺžke trvania - od desať sekúnd až po dve minúty. Tieto prestávky môžu mať závažné zdravotné následky, pretože rušia prirodzenú štruktúru spánku. Dochádza pri nich k poruchám sýtenia krvi kyslíkom a následkom toho k ďalšiemu poškodeniu organizmu človeka. Pacient s narušeným spánkom má okrem zdravotných aj spoločenské problémy – prepadá do spánok počas dňa, zaspáva vo veľmi nevhodných situáciách, na pracovisku či za volantom.
Je známe, prečo ľudia prestávajú v spánku dýchať?
Sú asi tri alebo štyri druhy syndrómu spánkového aphnoe. V populácii je najčastejší obštrukčný typ. Dochádza tu k nerovnováhe medzi silami, ktoré majú počas spánku za úlohu udržať otvorené horné dýchacie cesty a silami, ktoré naopak spôsobujú ich zúženie. Čiže v spánku dochádza k opakovaným zužovaniam a postupne k úplnému uzáveru horných dýchacích ciest. To sa prejaví najskôr hlučným chrápaním až po moment, keď pacient prestane dýchať. Táto prestávka v dýchaní sa končí prebudením s náhlym, hlučným zachrápaním. Celé sa to opakuje aj častejšie ako každú minútu. To znamená, že pacienti majú aj viac ako šesťdesiat prestávok v dýchaní za hodinu.
Nemôžu sa zadusiť?
Nie, nemôžu sa zadusiť, pretože každá prestávka v dýchaní sa skončí prebudením, aj keď veľmi kratučkým. Pacient si ho nepamätá, ale znova začne dýchať. No je vážne ohrozený rozvojom rôznych komplikácií tejto choroby - od srdcovo-cievnych, cez vysoký krvný tlak, náhlu mozgovo-cievnu príhodu, infarkt myokardu a podobne.
Syndróm spánkového aphnoe teda nepovažujeme za chorobu?
Chorobou označujeme len takú zdravotnú poruchu, ktorá má jednoznačne určenú príčinu. Keďže v tomto prípade určenie príčiny nie je celkom jednoznačné, mali by sme skôr hovoriť o syndróme. Ak si to predstavíme v percentách, asi 20 percent dospelej populácie chrápe a z toho 20 percent má tento syndróm.
Ako prebieha noc v spánkovom laboratóriu?
Pacient si ľahne u nás na lôžko, večer naňho sestrička nalepí množstvo rôznych snímačov a elektród, ktoré počas celej noci snímajú informácie o dejoch, ktoré prebiehajú v ľudskom tele. Na druhý deň sa vyhodnocujú.
Laboratórium nie je izba. Aké podmienky pre spánok musia byť v ňom dodržané?
Teplota v miestnosti je veľmi dôležitá, mala by sa pohybovať okolo 20 stupňov Celzia. Aj vlhkosť vzduchu a osvetlenie by malo spĺňať štandardné podmienky spánku v domácom prostredí. Ale keďže chceme zistiť pacientov problém, podmienky vyšetrenia by sa mali čo najviac približovať jeho bežným podmienkam. Pacient by sa mal u nás správať rovnako ako doma, teda ukladať sa k spánku ako doma, zaujať obľúbenú polohu, podložiť si hlavu, ako to doma robí a podobne.
Je tento syndróm ohraničený aj vekovo či pohlavím?
V prvom rade si treba uvedomiť, že v spánkovom laboratóriu sa vyšetrujú aj iné choroby. Občas sú tu pacienti so spánkovou epilepsiou a s inými zriedkavými poruchami spánku. Málokedy je dôvodom na nos v spánkovom laboratóriu nespavosť. V bežných prípadoch nie je nespavosť diagnostickým problémom, stačí sa s pacientom porozprávať. Menšinovú skupinu tvoria pacienti s nadmernou dennou spavosťou. Teda, vekové obmedzenia neexistujú. Mali sme pacientov mladších ako jeden rok, ale aj osemdesiatnikov. Spánkovou poruchou dýchania je najviac postihnutá populácia od 40 rokov a vyššie. Čo sa týka pohlavia, postihnutie mužov syndrómom spánkového aphnoe je minimálne dvojnásobné oproti ženám.
Prečo je to tak?
Je to dané z veľkej miery rozmiestnením tuku na tele. Typicky mužský typ obezity je široká šija, ramená, hrudník... A práve bočný tlak zužuje horné dýchacie cesty. U žien krk ostáva štíhly.
Pochvaľujú si laboratórium pacienti?
Väčšina pacientov udáva mierne zhoršenie kvality spánku oproti domácemu prostrediu.
Len pre úplnosť, ktoré nemocnice na Slovensku disponujú kompletnou polysomnografiou?
Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb v Bratislave - Podunajských Biskupiciach, Fakultná nemocnica na Mickiewiczovej ulici v Bratislave (pri neurologickej klinike), Neurologická klinika fakultnej nemocnice v Košiciach, Geriatrické centrum v Košiciach, Klinika tuberkulózy a respiračných chorôb v Košiciach a Martinská fakultná nemocnica.
Je prevádzka spánkového laboratória finančne náročná?
Polysomnografia patrí k veľmi náročným vyšetreniam po viacerých stránkach. Dôležité sú najmä časové a personálne nároky, pretože celú noc musí sestrička dávať pozor na záznam. Keby sa odpojila elektróda, musí ju prilepiť znova, keďže si nemôžme dovoliť znehodnotiť záznam po kvalitatívnej stránke. Najlacnejší prístroj stojí 1,2 milióna korún, vyšetrenie tiež nie je lacné, aj keď elektródy sú určené na opakované použitie. V priemere vydržia 60 vyšetrení. Cena elektródy je od osemtisíc korún vyššie.
Kto hradí vyšetrenie? Pacienti?
U nás pacienti neplatia. Vyšetrenie sa považuje za súčasť diagnostickej hospitalizácie. Platia päťdesiatkorunový poplatok za deň pobytu v nemocnici. Personálne a časové nároky vyšetrenia umožňujú maximálne šesť vyšetrení týždenne. Ale častokrát kapacitu nie sme schopní z personálnych dôvodov naplniť.
Kedy pacientom odporučíte spánkové laboratórium?
Najčastejšou indikáciou je syndróm spánkového aphnoe. Ak niekto hlučne, prerušovane chrápe a okolie pozoruje prestávky v dýchaní, ktoré sú dlhšie ako 10 sekúnd a takýto človek má navyše sklony k dennej spavosti, mal by byť vyšetrený polysomnografickým vyšetrením v spánkovom laboratóriu. Musí mať odporúčanie od akéhokoľvek lekára, obvodného, internistu, kardiológa... S ním sa však nedostáva priamo na polysomnografické vyšetrenie, je to podnet len na ambulantné vyšetrenie. V rámci neho selektujeme pacientov, u ktorých vyšetrenie treba naozaj urobiť.
Dá sa z tohto syndrómu úplne vyliečiť?
Áno. Máme veľmi účinnú liečbu, ktorá dokáže príznaky odstrániť. Nevýhodou je, že pacienti sa musia liečiť celý život. Syndróm nezmizne, je stále tu. Lieči sa za pomoci prístroja s nazvom nosné CPAP. Pacient dostáva masku na nose, s ktorou spí. Tá je hadicou spojená s kompresorom vedľa postele pacienta. Kompresor vháňa do dýchacích ciest nízky pretlak vzduchu. Pretlak vnútri dýchacích ciest im nedovolí, aby sa v spánku zatvorili. Je to jednoduché a nesmierne účinné. Zlepší sa krvný tlak, zmizne chrápanie, poruchy rytmu srdca tým spôsobené, znormalizuje sa stav hormónov, stráca sa denná spavosť. Ale keby liečbu pacient na nejaký čas zanechal, problémy sa znovu vrátia. Preplácajú ju v plnej miere všetky zdravotné poisťovne na Slovensku. Po odskúšaní liečby u nás dostáva pacient prístroj domov a môže ho začať používať.
Autor: Veronika Klusková
