Niekde pridali, inde (vraj) uberú
Braňo Gregor
Ministerstvo zdravotníctva prijímalo do konca júna prihlášky do tendra na prevádzkovanie existujúcich staníc záchrannej zdravotníckej služby, ktoré budú musieť plniť oveľa prísnejšie kritériá ako doteraz. Zdravotnícka záchranná služba by sa mala skvalitniť, aby každý občan Slovenska mal zabezpečenú dostupnosť sanitným vozidlom z najbližšej stanice do pätnástich minút. Počet staníc by mal narásť, čo znamená, že sa uskutoční ešte ďalší tender. Ministerstvo chce investovať do záchrannej zdravotníckej služby dohromady 3 miliardy korún.
Situácia sa v porovnaní s minulosťou radikálne mení. Ešte pred piatimi rokmi nebol o prevádzkovanie staníc urgentnej medicíny záujem. V Turčianskych Tepliciach musela samospráva a Nadácia pre pomoc zdravotníctvu horného Turca vyvinúť veľké úsilie, zabezpečiť priestory a sanitku, aby Martinská fakultná nemocnica prevádzkovala stanicu urgentnej medicíny aj tam. Situácia si to vyžadovala, pretože v tom čase si v niektorých prípadoch museli obyvatelia okrajových obcí horného Turca počkať na sanitku záchranky v niektorých prípadoch aj 40 až 50 minút. Teraz je o prevádzkovanie staníc urgentnej medicíny veľký záujem a do tendra sa mohli prihlásiť aj súkromné firmy. Zo stratovej alebo finančne nezaujímavej činnosti sa stala v krátkom čase lukratívna služba.
Od niektorých turčianskych lekárov viem, že finančné zabezpečenie tohto projektu bude problematické. Odkiaľ vezme toľko peňazí ministerstvo zdravotníctva alebo zdravotné poisťovne? Ak na svoju činnosť dostanú viac peňazí „záchranky„, inde môžu mať zdravotnícke zariadenia finančný nedostatok. Presúvanie peňazí z jednej kôpky na druhú má význam len vtedy, ak je spravodlivé. Pacienta síce môže do nemocnice rýchlo doviezť moderná a špičkovo vybavená sanitka. Dôležité je ale aj vybavenie nemocnice, aby aj tam mali lekári moderné prístroje a mohli poskytnúť pacientovi rovnako kvalitnú starostlivosť ako záchranka. Ak bude financovanie zdravotníckej záchrannej služby predimenzované a iné zdravotnícke pracoviská nebudú mať peniaze na modernizáciu a obnovu prístrojového vybavenia, opäť budú trpieť pacienti. Žiaľ, aj zdravotníctvo sa riadi komerčnými princípmi. Ani lekári nechcú robiť stratové činnosti. V Turci, ale aj na celom Slovensku vidíme veľké rozdiely vo finančnom zabezpečení rôznych zdravotníckych pracovísk. Nevyplýva to iba zo špecializácie lekára, ale aj z miesta jeho pôsobenia. Preto mnohí všeobecní a špecializovaní lekári nechcú mať ambulancie na vidieku, kde je menej pacientov.
Aj lekárska služba prvej pomoci je finančne poddimenzovaná. Vidno to aj podľa sanitiek, ktoré sú už dávno technicky zastarané a v mnohých prípadoch jazdia len vďaka zručnosti pracovníkov, ktorí ich opravujú. Podobných príkladov by sa dalo nájsť viac. Občanom ale prospejú iba také zdravotnícke reformy, ktoré komplexne zefektívnia starostlivosť o nich.
