MARTIN. Ako výtvarník, umenovedec, historik, publicista, teoretik aj realizátor knižnej kultúry, polygrafický odborník, archeológ, pamiatkar, filatelista, divadelník, scénograf a výnimočný organizátor dokázal už v mladom veku plnohodnotne rozvinúť svoje neobyčajné schopnosti. A to nielen v Matici slovenskej, Martine či Turci, ale tiež v širších slovenských, česko-slovenských aj európskych umeleckých, vedeckých a kultúrnych reláciách.
Hovoriť budeme o renesančnom mužovi Jozefovi G. Cincíkovi, od úmrtia ktorého uplynulo 28. januára 30 rokov.
Členovia cincíkovskej rodiny pochádzali z Turca a venovali sa najmä roľníctvu a obchodu. Gabriel Cincík, Jozefov otec, býval v Kláštore pod Znievom a bol učiteľom v Mošovciach. Keď sa oženil s dcérou veľkoobchodníka zo Sedmohradska Jolanou, mladomanželia odišli do dediny Clopodia na rumunsko-srbskom pomedzí. Tam prišli na svet ich synovia Jozef a Ferdinand.
Chirurg: Je pre mňa bolestivé, že pacienti s rakovinou sú doma bez diagnózy, keď prídu, na operáciu môže byť neskoro Čítajte Európske parametre martinskej knihy
K cieľavedomému rozvíjaniu mnohostranných aktivít predurčovali Jozefa Cincíka (nar. 8. 3. 1909) i nevšedné jazykové dispozície. Vyrastal v multirečovom prostredí, kde sa materinská slovenčina prirodzeným spôsobom prelínala s nemčinou, maďarčinou, rumunčinou a srbčinou. Postupom času bez väčších ťažkostí zvládol angličtinu aj škandinávske jazyky, a tak už počas gymnaziálnych štúdií v Lučenci nebol odkázaný na nijaké preklady. V origináli čítal všetko, čo mu prišlo pod ruku a pred oči!
Viesť rodinný podnik sa bez podpory nedá. Na výčitky nie je miesto, je to zdroj obživy Čítajte Hoci sa Cincíkova činnosť v Matici slovenskej (MS) uberala viacerými smermi, súvisela najmä s jej umeleckým odborom. Ako referent odboru budoval matičné výtvarné a hudobné zbierky, organizoval súbehy, spolupracoval na výtvarných projektoch, prednášal, realizoval výstavy, zásadne participoval na edičnej činnosti. Menovanie za tajomníka MS (1940) bolo logickým ocenením dosiahnutých pracovných výsledkov, ktoré kľúčovo prispeli k vtedajšiemu impozantnému rozmachu najstaršej kultúrnej a vedeckej ustanovizne Slovákov.
Spočiatku v jeho výtvarnej tvorbe dominovala karikatúra (predovšetkým v humoristickom časopise Kocúr vychádzajúcom v Martine). Neskôr sa etabloval najmä ako knižný ilustrátor a grafik. Kontinuálne nadviazal na stratégiu Štefana Krčméryho, ktorá cieľavedome sledovala tendenciu zvyšovania kvalitatívnej úrovne výtvarného a typografického riešenia matičných knižných titulov.
Prvé výraznejšie kroky v tomto ohľade spájame s Jaroslavom Vodrážkom, ku ktorému sa Cincík pripojil v roku 1933. Práve odvtedy datujeme začiatok profilovania nového edičného programu MS. Jeho oporným pilierom bola popri vysokej literárnej, vedeckej či populárno-náučnej obsahovej dimenzii premyslená výtvarná a polygrafická stránka.
