TURIEC. Súčasný konflikt medzi Ukrajinou a a Ruskou federáciou, ktorého sme svedkami v posledných dňoch, navodzuje množstvo otázok. Jednou z nich je nepochybne tá, ktorá smeruje k zisteniu, ako je možné, že vzťahy dvoch susedných republík so spoločnou históriou dospeli až ku vojnovému stavu. Pri hľadaní odpovedí sme sa obrátili na historika Milana Horňáka.
„Vzťahy Ukrajiny a Ruska sa tvorili od 17. storočia, kedy sa východná časť dnešnej Ukrajiny stala súčasťou Ruského cárstva. Západná časť dnešnej Ukrajiny prechádzala komplikovanejším územným vývojom. Dokonca bola určitú dobu aj súčasťou Habsburgskej monarchie,“ začal svoje rozprávanie Milan Horňák.
V tomto období sa vo vzťahu k ukrajinskému územiu neriešila národnostná otázka.

„Tie sa začali dostavať do popredia až v druhej polovici 19. storočia a začiatkom minulého storočia. V tom období totiž vznikal moderný ukrajinský národ, ktorý však politika cárskeho Ruska nechcela akceptovať, pretože priznanie jeho existencie by narušilo vtedy cárskou vládou preferovanú ideu o jednotnom ruskom národe, ktorý mal pozostávať z Veľkorusov, Bielorusov a Malorusov, teda dnešných Ukrajincov. Aktivity ukrajinských národovcov, či už z hľadiska politických alebo kultúrnych, prispeli k akceptovaniu opodstatnenosti ukrajinského národa,“ dodal historik.
Vyjadril sa, že postupné zadefinovanie hraníc, ktoré bolo založené aj na etnickom princípe, prispelo k územnej celistvosti Ukrajiny, ktorá sa v roku 1922 stala súčasťou Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).
Nebolo to len o konfliktoch
„Ukrajina si prešla v prvej polovici minulého storočia veľmi nepokojnými obdobiami. Hlboké jazvy v pamäti Ukrajincov zanechali udalosti prvej svetovej vojny, hladomoru v 30. rokoch minulého storočia a v neposlednom rade, aj udalosti druhej svetovej vojny,“ pokračuje Milan Horňák.