Niekto sa hnevá, iný cíti strach, bezmocnosť či beznádej. Môžeme vôbec normálne žiť, keď ľudia v susednej Ukrajine umierajú? Náročná situácia zasiahla mnohých na tých najcitlivejších miestach.
Klinický psychológ a psychoterapeut JOZEF ĎANOVSKÝ radí, ako zdravo zvládnuť súčasnú situáciu.
V článku sa dozviete:
- Ako sa dostať do psychickej pohody v súčasnej situácii
- Čo robiť pri stavoch úzkosti a panických atakoch
- Kedy je už potrebné vyhľadať odborníka
- Ktoré emócie sú prirodzené, a pri ktorých už treba byť na pozore
- Čo robiť s pocitom márnosti a bezmocnosti?
- Je dobré bez výčitiek pokračovať vo svojich životoch, aj keď v susednej Ukrajine zúri vojna?
Ako vás zasiahla vojnová situácia na Ukrajine?
Určite sa ma to dotklo, je to veľmi stresujúce aj pre mňa. Je to niečo podobné, ba ešte aj ťažšie ako pandémia. S vojnou v susednej krajine nikto nerátal, ani s reálnym potenciálom ohrozenia aj našej krajiny.
Emočne prežívam tú všadeprítomnú neistotu a musel som sa postarať psychicky aj sám o seba. Rovnako ako všetci vyhľadávam informácie a zisťujem, aká je situácia. Používam svoje vedomosti a techniky aj sám pre seba, dodávam si podporu. To, čo radím svojim klientom, aj sám používam.

Platí teda to, čo v lietadle, že najskôr si musí človek sám nasadiť kyslíkovú masku, aby ju mohol následne pomôcť nasadiť aj ostatným?
Presne tak to je. Dôležité je najskôr postarať sa sám o seba, aby človek bol schopný alebo mal energiu sa postarať o ďalších ľudí, prípadne pomôcť blízkym a ďalším ľuďom. Bez sebapodpory a pomoci samým sebe by to nešlo. Človek by potom nedokázal dlho fungovať, ani mňa ako psychológa toto pravidlo neobchádza.
Téma vojny vtrhla do našich životov, doteraz bola pre mnohých len vzdialenou fikciou alebo niečím, čo sme poznali len z dejín. Ako sa psychicky vyrovnať so súčasnou situáciou?
Keď človeka prepadnú strach a obavy, najdôležitejšie je nenechávať si to pre seba. Je nevyhnutné zdieľať svoje pocity s ostatnými, zdôveriť sa, porozprávať sa, človeku prospieva pocit, že v tej situácii nie je sám.
V opačnom prípade by sa pocity strachu a ohrozenia mohli nahromadiť a eskalovať do stavov úzkostí a panických atakov, ktoré vedia byť veľmi nepríjemné. Hovoriť o tom, to je základ.
“Nie je zdravé nevnímať realitu a vopchať hlavu do piesku, pretože téma vojny je skutočnou realitou, ktorú si do určitej miery treba pripustiť.
„
V súčasnej situácii je potrebné, aby sme boli v obraze, čiže zaoberať sa tou témou, no nielen ňou. Nie je zdravé nevnímať realitu a vopchať hlavu do piesku, pretože téma vojny je skutočnou realitou, ktorú si do určitej miery treba pripustiť.
Na druhej strane ani opačný extrém, teda vyslovene žiť len pre tému vojny, psychickému zdraviu človeka nejako nepomôže.
Ak už nastanú paralyzujúce stavy úzkosti, ataky paniky, čo treba vtedy robiť?
Existujú psychologické linky pomoci, ktoré vedia byť v týchto krízových situáciách veľmi nápomocné. Fungujú nepretržite a sú bezplatné. Je to niečo, ako keď si človek zavolá duševnú sanitku.