TURČIANSKE KĽAČANY. Lenku Mahútovú pozná veľa ľudí vďaka podujatiu Kľačianska podkova, ktoré má v Turci už pätnásťročnú tradíciu. Je jeho zakladateľkou a kone, predovšetkým tie ťažné, ju fascinujú odmalička.
„U nás v Turčianskych Kľačanoch choval jeden gazda ťažné kone a pohltilo ma to. Možno, keby choval jazdecké kone, tak by som sa venovala tým, ale už veľmi dlho viem, že to takto malo byť, pretože ťažné kone sú pre mňa srdcovka medzi koňmi,“ priblížila Lenka.
Objasnila, že ťažné kone sa podľa temperamentu označujú ako chladnokrvníky a majú všestranné využitie. Dajú sa použiť na jazdenie, na voľný čas i na prácu a súťaže. Prevažne sa používajú na prácu v lese, na poľnohospodárske účely. Sú pokojné a vyrovnané.
Z nápadu vznikla dlhoročná tradícia
Prvý ročník Kľačianskej podkovy prebehol v januári 2004. Milovníčke koní sa nechcelo vysedávať vo voľnom čase v zadymenej krčme s partiou kamarátov, a tak jej v hlave skrsol nápad zorganizovať súťaž ťažných koní.
Rekonštrukciu na moste medzi Martinom a Sučanmi preberá už tretia firma Čítajte „Bolo to približne 12. decembra 2004. Na prípravu akcie som teda nemala ani pätnásť dní, lebo boli akurát vianočné sviatky a nedalo sa nič vybavovať. Tak som si len tak doma na papier spísala, čo všetko budeme potrebovať a kto by mi mohol z partie pomôcť a s čím,“ spomína Lenka Mahútová.
Raz večer prišla do krčmy s malou dušičkou, postavila sa do pléna pri barovom pulte a začala rozprávať o svojom pláne zorganizovať súťaž, najlepšie už hneď po Novom roku.
V článku sa ďalej dočítate:
- Ako dopadol prvý ročník podujatia
- Prečo sa Lenka Mahútová tri roky spamätávala zo sklamania a nechcela pokračovať v organizovaní Kľačianskej podkovy
- Čo robila v detstve, keď jej rodičia zakázali chodiť ku koňom
- Kedy dostala svojho prvého vlastného koňa
- Čo sa jej náhodou podarilo nájsť vďaka videu na internete
- Ako si zlomila panvu
