DRAŽKOVCE. Sesternice Tamara a Svetlana (celé mená máme v redakcii) prekročili ukrajinské hranice na začiatku marca. Cesta bola dlhá a náročná, obe pochádzajú z mesta Vasylkiv vzdialeného asi 20 kilometrov od Kyjeva.
Tamarinu rodinu zobudilo bombardovanie letiska 24. februára o piatej ráno. V rýchlosti si zbalili zopár vecí, nastúpili do auta a opustili mesto. Podobne aj Svetlana s rodinou odišli zo svojho domu, nasadli do auta, no jej muž sa nečakane chcel ešte po niečo vrátiť. Vtedy znova začali veľmi blízko padať bomby, asi 50 alebo 100 metrov od neho a z každej strany. Svetlana a jej rodina sa s Tamarou stretli až za hranicou mesta.
“Nemala som so sebou medzinárodný cestovný pas, len vnútorný ukrajinský a to bol tiež už starý typ. Policajti ma z fotiek nemohli spoznať, po takej dlhej ceste a bez spánku.
„
Tamarin manžel je vojak z povolania, do vecí videl o niečo lepšie, poslal ich do mesta Kaharlyk, asi 60 kilometrov od Vasylkiva, kde mali čakať. Cestovali spolu ôsmi, Tamara, jej 70 ročný svokor Vladimír a dve deti, Svetlana s manželom a dve deti so psom.
V Kaharlyku si našli ubytovanie na jednu noc, potom dostali príkaz od Tamarinho muža, aby opustili Ukrajinu. Vtedy sa už presúvali veľké kolóny vojenskej techniky do Kyjeva.

„V noci sa nedalo spať, neustále lietali lietadlá a vrtuľníky a báli sme sa, že začnú padať bomby,“ hovorí Tamara.
Diverzanti navigovali ruskú armádu a robili chaos
O deviatej ráno vyrazili do mesta Vinnycia.
Cesta po hlavných ťahoch by obyčajne trvala štyri až päť hodín, museli však ísť po bočných cestách, báli sa že Rusi začnú ostreľovať hlavné cesty. Do Vinnycie sa im podarilo prísť pred zákazom vychádzania, kedy mohli byť vonku len vojaci, policajti a záchranári.
Už vtedy bolo v Ukrajine veľa ruských diverzantov, ktorí po nociach navigovali ruskú armádu.