Lezenie po skalách v Patagónii je pre horolezcov či alpinistov niečo ako účasť cyklistu na Tour de France. Na juhoamerickom kontinente sa pravidelne schádzajú špičkoví lezci, aby prekonali svoje limity. Uspejú len tí najlepší.
Upútali aj pozornosť sveta
Na začiatku tohto roka sa husársky kúsok podaril členom horolezeckého spolku JAMES a slovenským reprezentantom Ondrejovi Húserkovi s Martinčanom Jozefom Krištoffym. Ich prvovýstup na vežu Desmochada s obťažnosťou osem plus C1 sa zaradil medzi významnejšie a obťažnejšie prelezy tejto veže a vzbudil zaslúženú pozornosť.
„Prvovýstupy sú v tejto exponovanej lokalite zriedkavé. Aj tak sme však nečakali, že náš výkon ocenia i prestížne zahraničné horolezecké servery a uznávané periodiká,“ hovorí Jozef Krištoffy.
Keďže náročnú cestu dlhú 570 metrov Slováci našli a vyliezli ako prví, mohli ju pomenovať. Dali je výstižné meno Pain and Gain, čo sa dá preložiť ako Bolesť a Zisk.
Ešte pred športovým výkonom museli horolezci zvládnuť 25 km dlhý nástup pod skalu po náročnom teréne s ťažkými batohmi plnými materiálu. Prechádzali cez nestabilné kamenné úseky, ktoré sa striedali s ľadovcom plným trhlín. Potom nasledovala noc nad skalným zrázom a skoro ráno sa išlo na vec.
Keďže pri prvovýstupe nemohli vedieť, čo presne na nich v stene čaká, museli so sebou brať množstvo materiálu na zabezpečenie cesty, i keď časť z neho vôbec nepoužili.
Nechceli zbytočne riskovať
„Plánovali sme sa v ten istý deň vrátiť dolu. Veci sa však vyvinuli tak, že bolo treba zlaňovať v noci neznámym terénom a to by bol zbytočný risk. Rozhodli sme sa radšej bivakovať tesne pod vrcholom a ráno doliezť hore. Nasledovalo štvorhodinové zlaňovanie a okolo obeda sme už boli dolu pod vežou,“ opisuje.
Patagónia opäť ukázala, aké je nevyspytateľná a nebezpečná. Pri návrate do dediny sa Slováci dozvedeli, že ani 35 záchranárov, viacero špičkových lezcov a vrtuľník nestačili na to, aby zachránili po páde kamennej lavíny ťažko zraneného Korru Pesceho. Jedna z najväčších legiend súčasného alpinizmu zostala visieť v hornej časti legendárnej steny Cerro Torre.
„Nedalo sa k nemu dostať, navyše sa extrémne zhoršilo počasie a záchrannú akciu museli zrušiť. Vraj nebolo možné ani presne lokalizovať jeho telo,“ smutne skonštatoval popredný slovenský horolezec.
Do divokého pohoria sa ale plánuje vrátiť, pretože už majú spoločne s Ondrejom Húserkom vytýčené nové výzvy a nedokončené niektoré staršie.
„Bol som v Patagónii dvakrát, dosť sme tam toho preliezli, no mám pocit, že plánov, ktoré treba zrealizovať, aj tak pribudlo,“ nezaprel v sebe dobrodružnú povahu Jozef Krištoffy.
