MARTIN. K hodinárstvu priviedol Miloša Uhrína brat, tiež vyučený hodinár. Ako 15–ročného po skončení meštianskej školy ho v júli roku 1949 zaviedol do podniku Drexlerovcov, kde predávali hodinky a klenoty a kde sa aj on sám zaučil a pracoval.
V Martine boli v tom čase štyri opravovne hodín a Drexlerovcov dva razy vykradli. Otec bratov Uhrínovcov bol veliteľom mestskej polície a zúčastňoval sa na vyšetrovaní krádeží.
S majiteľom podniku sa skamarátil a aj preto Drexler súhlasil, aby tam Miloš Uhrín nastúpil. Lenže pre očakávané znárodnenie podniku s ním neuzavreli zmluvu.
„Zostal som tam asi do Vianoc ako pomocník. Po znárodnení som odišiel a začal som pracovať v opravovni hodín Chronotechna, kde bolo dokopy osem hodinárov,“ spomína Miloš Uhrín.
Kurz prvej pomoci si už v Martine neurobíte, Slovenský červený kríž zrušil pracovisko Čítajte Tam sa zaučil a opravoval hodiny až kým neodišiel na povinnú vojenskú službu do Trenčína, kde sa spoznal aj so svojou manželkou.
Keď sa vrátil domov, opäť pracoval ako hodinár. Neskôr sa s opravovňou presťahovali do väčších priestorov na námestí, kde vyučil troch učňov.
Miloš Uhrín bol vo veku 87 rokov najstarším hodinárom na Slovensku. (zdroj: archív mesta)Cestoval naprieč stredným Slovenskom
Podnik Chronotechna mal riaditeľstvo v Žiline a v roku 1967 začal Miloš Uhrín pracovať ako inšpektor práce.
„Cestoval som po celom strednom Slovensku, od Námestova, cez Liptovský Hrádok, Banskú Bystricu, Zvolen až do Lučenca a Krupiny. Navštevoval som opravovne a kontroloval prácu hodinárov, súčiastky aj účtovanie. Keď bolo treba, robil som aj inštruktáž,“ hovorí majster hodinár.
