MARTIN. Hoci sa narodil v rumunskom meste Temešvár (14. 10. 1917), detstvo a mládenecké roky prežil v Martine a jeho bezprostrednom okolí. Pochádzal z chýrneho turčianskeho rodu Švehlovcov. Matka Božena (učiteľka) bola dcérou kultúrnej pracovníčky a funkcionárky Živeny Ľudmily Švehlovej, sestrou prvej slovenskej profesionálnej výtvarníčky Želmíry Duchajovej-Švehlovej a neterou ochotníckej herečky a spisovateľky Maríny Oľgy Horváthovej. Všetky spomenuté dámy žili a účinkovali v Martine a mali silný vplyv na osobnostné formovanie výtvarníka Viliama Chmela.
Energický výtvarný rukopis
Hneď úvodom treba zdôrazniť, že ide o význačného maliara, grafika, ilustrátora, scénografa, ale i športovca a veľkého propagátora ľudovej kultúry a zvykoslovia. Pre Chmelov energický výtvarný rukopis bola príznačná veľkorysosť kompozícií, výrazná farebnosť, zmysel pre skratku, ale i melodramatický senzualizmus. Renomovaná kunsthistorička Ľudmila Peterajová ho nazvala romantikom mestskej krajiny, ktorú pretvoril, prestaval a farebne pretavil na sprievod svojich osihotených mesiacov.
Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy študoval do roku 1938 na gymnáziu a obchodnej akadémii v Martine. Umelecký talent mladého Viliama objavil a podporil jeho učiteľ kreslenia, všestranný výtvarník Jaroslav Vodrážka, počas štúdia na martinskom gymnáziu. Na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave sa začiatkom 40. rokov zaradil medzi najtalentovanejších absolventov (C. Belan, O. Dubay, L. Guderna, F. Hložník, M. Medvecká).
Intenzívne vtedy komunikoval s mladými básnikmi, spisovateľmi i hercami a vycibril si vlastný umelecký program, založený predovšetkým na hlbokom vzťahu k slovenskému ľudovému umeniu, jánošíkovskej tradícii s jej dobovo novým, symbolickým zaostrením. Markantne ho tiež ovplyvnila česká a európska (osobitne francúzska) výtvarná moderna. Participoval na zborníkoch zlučujúcich nadrealistickú poéziu a prózu s výtvarníctvom a filozoficko-metodologickými iniciatívami (Vo dne a v noci, 1941; Pozdrav, 1942).
Viliam Chmel, Turčianska krajina, (olej, 1957; v zbierkach Liptovskej galérie P. M. Bohúňa) (zdroj: archív LG)Kľúčový študijný pobyt vo Viedni
Z plejády žiakov Jána Mudrocha na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT vstupoval na sebe vlastné umelecké chodníčky ako prvý. Jedným dychom však treba doplniť, že to nebolo bez vonkajších príčin. Keď musel z politicky motivovaných dôvodov Mudroch nedobrovoľne opustiť školu, odišiel z nej na znak protestu predčasne – spolu s ďalšími – aj Viliam Chmel.
