Hospodári s pozemkami s celkovou výmerou viac ako 3000 hektárov lesnej pôdy a pasienkov v takých dôležitých zónach, ako sú Stráne, Bystrička, Záturčie, Martin, Priekopa, Vrútky, Martinské hole a Sklabinský Podzámok. Je dôležitým partnerom pre budúci urbánny rozvoj a rekreačno-hospodárske využitie týchto území.
V minulosti bolo hlavnou náplňou činnosti pozemkového spoločenstva lesné hospodárstvo a produkcia drevnej hmoty. V súčasnosti sa stále viac do popredia dostáva správa a prenájom pozemkov na podnikanie či individuálnu rekreáciu, alebo rekreačné stavby, čo dokazuje niekoľko stoviek platných nájomných zmlúv uzavretých v minulých rokoch. Okrem toho Urbár Martin rozvíja aj rôzne pridružené činnosti, ako napríklad produkciu palivového dreva na nedávno spustenej technologickej linke na jeho výrobu.
Samozrejme, prioritou dobrých lesných hospodárov vždy bola aj je starostlivosť o les – a to predovšetkým zalesňovanie, ochrana mladých lesných porastov, výseky náletových krovín a tráv. Práve za účelom zalesňovania martinský urbár prevádzkuje aj vlastnú lesnú škôlku, ktorá slúži na produkciu kvalitatívnych sadeníc vybraných drevín, potrebných na umelú obnovu lesa, pričom jej produkcia je v súčasnosti na úrovni do 200 000 sadeníc ročne.
Súčasťou lesných prác je aj ťažba dreva, či už ide o prerezávky v mladinách, rubné ťažby s cieľom obnovy porastov, alebo kalamitné ťažby na zamedzenie šírenia podkôrneho hmyzu. Všetky tieto činnosti na lesných pozemkoch sú vykonávané v súlade s tzv. Programom starostlivosti o les, ktorý je vypracovaný v spojení s lesným úradom vždy na dobu desať rokov, tzv. decénium. Nad týmito činnosťami vždy vykonáva odborný dohľad lesný úrad.
Časť vyššie položených lesných porastov urbáru je zaradená v sústave chránených území NATURA 2000 (ochrana biotopov a ochrana vtákov) a časť spadá do ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra.
Lesné hospodárstvo je špecifické dlhým hospodárskym cyklom, ktorý často prekračuje storočie. Preto je také dôležité strategické dlhodobé plánovanie a zároveň zabezpečenie kontinuity medzi generáciami. Odpoveď na kvalitu porastov, ktoré prinášajú výnos, dnes treba preto hľadať v ďalekej minulosti. Tá urbárska je v mnohom zaujímavá a inšpiratívna.
Korene martinských urbarialistov, dnes združených v pozemkovom spoločenstve Urbár Martin a Spolku bývalých urbarialistov, siahajú do hlbokej minulosti, storočia dozadu. Nebudeme však listovať dejinnými listinami, nejdeme analyzovať tereziánsky zákon z roku 1767 ani Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1785, ba ani zrušenie poddanstva z roku 1848. To všetko boli míľniky, ktoré v uhorskej časti monarchie krok po kroku menili vzťah ľudí k pôde, na ktorej pracovali. Len pre poriadok a veľmi zjednodušene oprášime význam slova urbár. To môže znamenať jednak mestskú knihu, ktorá obsahovala súpis poddanského majetku alebo aj poddanskú pôdu, ktorej vlastníkom bol zemepán, no držiteľom urbárny sedliak, čiže poddaný. A konečne tretí význam slova urbár – fyzicky nedeliteľné podielové spoluvlastníctvo lesov a pasienkov bývalých urbárnikov.
Aj v Turci sa po zrušení poddanstva dostali bývalí poddaní k pozemkom, ktoré mali predtým v užívaní. Na konci augusta 1865 spoločne zakúpili lesy a lúky s výmerou 690 hektárov. Stali sa ich vlastníkmi a založili Spolok bývalých urbarialistov. Ich práva a povinnosti pri hospodárení v lese upravovala zákonná norma (rok 1898). Po rozpade monarchie a vzniku prvej Československej republiky spolok hospodáril na svojich lesných pozemkoch samostatne, v súlade s platným lesným zákonom. Mal vlastných hájnikov, odborníka z lesníckej školy, zakladal prvé lesné škôlky, prikúpil ďalšie lesy v martinskom chotári. Podieľal sa aj na spoločenskom a kultúrnom živote v meste, podporoval výstavbu Živeny, predtým prispel na vybudovanie Národného domu (dnešné divadlo), Klubu slovenských lyžiarov a turistov daroval pozemok na Martinských holiach na lyžovanie, drevo na stavbu chaty a pozemok pod cestu zo Strání na hole…
Politické zemetrasenia však neobišli ani bývalých urbarialistov, v roku 1958 zákonom spolok skončil. Pôda síce zostala vo vlastníctve členov spolku, ale jej užívanie za socializmu bolo výlučne v kompetencii Štátnych lesov. Až Nežná revolúcia vytvorila možnosti na návrat užívacích práv späť vlastníkom. V roku 1991 obnovuje svoju činnosť Spolok bývalých urbarialistov a o štyri roky neskôr si jeho členovia zakladajú Urbár Martin, pozemkové spoločenstvo.
Hoci sa v časoch minulých pozeralo na funkciu lesa predovšetkým cez jeho hospodárske využitie, aj predkovia dnešných urbárnikov chceli les najmä zveľaďovať. Ich potomkovia, podielnici v Urbári Martin, vnímajú aj dnes les a jeho funkcie komplexne ako významný prvok životného prostredia. Vedia, že výrub je súčasťou obnovy lesa, ale rešpektujú rovnicu: koľko vypestuješ, toľko zober, nie viac! Zmena klímy prináša aj časté kalamity, les devastuje následne aj podkôrny hmyz. Pre zdravie zvyšného lesa je preto spracovanie kalamitného dreva nevyhnutnosťou, hoci z hospodárskeho hľadiska ide neraz o nákladnú, ba až stratovú činnosť. Urbár si je plne vedomý ďalšej dôležitej funkcie lesa, a tou je zadržiavanie vody v regióne. To nemalou mierou prispieva k tomu, aby región Turiec bol jedným z najväčších a najstabilnejších zdrojov pitnej vody.
Nezanedbateľnou je aj rekreačná funkcia lesa, čoraz viac Martinčanov s obľubou behá, bicykluje či „skialpuje“ serpentínami zo Strání na hole. Veľkej popularite sa teší ferrata a prechod Pivovarským potokom. Turistov aj lyžiarov možno stretnúť od Minčola až po Humience.
Všetci sú na majetku urbáru vítaní – ak sa k prírode správajú s rešpektom. V prvorepublikových časoch stál urbár pri podpore každej rozvojovej aktivity, prispieval k napredovaniu regiónu a ani v súčasnosti nechce stáť bokom. Zapája sa do úprav územného plánu mesta Martin, pripravuje návrhy koncepcie využitia svojich lokalít, odsúhlasil rozšírenie cesty na Martinské hole v úseku, ktorého je vlastníkom, nebráni sa trasovaniu lanovky cez svoje pozemky… Je otvorený všetkým nápadom a iniciatívam, ktoré môžu viesť k udržateľnému rozvoju – s rešpektom k vlastníctvu, prírode a ľuďom.
Urbár Martin všetkým, ktorí majú radi pobyt v prírode, poskytuje svoje lesné bohatstvo bezodplatne. Okrem toho tiež umožňuje prenájom a budovanie rekreačných chát a zariadení na svojom území tak členom, ako aj nečlenom Urbáru.
Momentálne hľadá partnerov, ktorí by chceli a vedeli využiť chaty vo vlastníctve urbáru na čo najväčší prospech všetkých ľudí milujúcich pobyt v prírode.
Podrobnú ponuku chát s popisom a potrebnými kontaktmi nájdete na
https://www.urbarmt.sk/produkty_prenajom_chat.html
Hore zdar.
