Absolútna väčšina ľudí, ktorí sledovali finále Slovenskej hokejovej ligy, ale i priami aktéri zápasov, sa zhodli na tom, že zlomovým bodom série bol tretí duel. Martin vyhral úvodné dva zápasy na ľade suseda, v súboji číslo tri viedol dve minúty a 36 sekúnd pred koncom 3:2 a išiel hrať presilovku. V tom momente sa v hľadisku zimného štadióna na Podháji asi nenašlo veľa ľudí, ktorí by boli ochotní staviť vlastné peniaze na víťazstvo Žiliny.
Také niečo sa nedá vymyslieť
Kto sa tak rozhodol urobiť, mohol zbohatnúť. Vlci v oslabení neinkasovali, v hektickom závere stihli odvolať brankára a v pomerne krátkej power play osemnásť sekúnd pred tretím klaksónom vyrovnali. Gól dal Jaroslav Markovič, martinský odchovanec, ktorý podstatnú časť kariéry odohral v materskom klube. Pred sezónou 2019/2020 odišiel pod Dubeň za okolností, ktoré každé strana interpretuje trošku inak.
Čo sa ešte dočítate
- Aké esemesky dostával po tom, ako v treťom finále vyrovnal osemnásť sekúnd pred koncom tretej tretiny na 3:3
- Čo zažili jeho kamaráti v hľadisku martinského zimného štadióna
- Čo hovoril na to, že ho po poslednom stretnutí série obliali pivom
- Či mu vo večierke vo Vrútkach ešte predajú čerstvé rožky
- Aké to bolo oslavovať triumf v súťaži na ľade Martina
- Či bude sa bude Žilina aj v budúcej sezóne pokúšať o postup do extraligy a či bude pri tom
„Takéto niečo sa nedá vymyslieť, podobné ťažko uveriteľné príbehy píše len športový život. Ak mám pravdu povedať, tak ani neviem, ako sa to celé zbehlo, pretože sekundy ubiehali veľmi rýchlo. Najpodstatnejší však bolo, že sme vyrovnali. Že to tam padlo mne, to už je niečo medzi nebom a zmenu,“ vrátil sa k asi najdôležitejšiemu presnému zásahu série jeho autor.
