TURIEC. Ružene Rusnákovej ako 46-ročnej stanovili diagnózu v novembri 2019. Predchádzali tomu mesiace práceneschopnosti a dlhý čas rôznych nebadateľných príznakov.
„Sťažovala sa, že je malátna a cíti sa unavene. Pripisovali sme to vyčerpaniu z práce, mamina bola zdravotná sestra na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny. Keď začínala strácať cit v rukách a mala problém v práci držať ihlu alebo nahmatať žilu, napadlo nám to, čo asi každému pri takomto probléme – že má zaseknutý nejaký nerv,“ opisuje počiatky Kristína Rusnáková.
Lekár: Mydlo môže pri vyťahovaní kliešťov viac uškodiť ako pomôcť Čítajte Postupne začínala krívať na jednu nohu, a tak Ruženka začala chodiť po doktoroch.
“Človek je väzňom vo vlastnom tele. Leží na posteli s myšlienkami, ale nemôže ich povedať, takisto všetko cíti, každé svrbenie, tlačenie aj bolesť. Je to odporná cela, kde človek čaká na popravu pomalým udusením.
„
Bolesť celého tela s veľkým dôrazom na nohy, ruky a chrbát ju dohnali na reumatologické vyšetrenie v Piešťanoch. Na základe zvýšených svalových enzýmov a zášklbov, ktoré sa lekárom nepozdávali, jej odporučili návštevu neurológa. V apríli 2019 bola prvýkrát hospitalizovaná na neurológii.
„Absolvovala veľmi veľa rôznych vyšetrení, jedenásť magnetických rezonancií, elektromyografiu, vyšetrenie likvoru, bola na reumatologickom vyšetrení v Piešťanoch a dvakrát hospitalizovaná na neurológii. Vždy mala všetky výsledky hraničné a nevedeli z nich nič potvrdiť,“ pokračuje Kristína.
Z vyšetrení lekári zistili len to, že takmer každý orgán v Ruženkinom tele bol v určitej miere poškodený, ale nie natoľko, aby mohli stanoviť konkrétnu diagnózu. Preto chodila od jedného doktora k druhému. Nakoniec skončila v Centre pre neuromuskulárne ochorenia v Ružinove, kde jej urobili biopsiu svalov. Konečne sa po roku a pol dozvedela, akou chorobou trpí.
Ružena Rusnáková mala len 46 rokov, keď jej diagnostikovali ALS. (zdroj: archív Kristína Rusnáková)Prístup lekára nebol vôbec empatický
Oznámenie diagnózy však neprebehlo úplne korektne. Lekár jej pred ostatnými pacientmi oznámil, že má smrteľné ochorenie, na ktoré neexistuje liek. Ruženku aj s manželom poslal domov a povedal, aby boli silní.
„Predstavovala by som si to trochu empatickejšie. Chápem, že keď neexistuje liečba, lekár nemá čo urobiť. Mohol si ich aspoň zavolať niekde do súkromia a nehovoriť to pred všetkými pacientmi, ktorým určite tiež nebolo príjemné byť svedkami rodinnej drámy,“ myslí si Kristína.
Zarážajúce na tom je, že lekár ani nepomenoval ochorenie konkrétne. Ruženka, keďže je zdravotná sestra, tušila a mala podozrenie na amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS).
