MARTIN. Gabriela Povrazníková hľadá únik z reálneho sveta vo svete farieb. Dvadsaťdeväť ročnú Martinčanku od detstva bavilo kreslenie a maľovanie. Počas strednej školy navštevovala základnú umeleckú školu a ako ďalší smer si zvolila architektúru, ktorou sa aj živí. Maľovať však neprestala.
„Pre mňa je to niečo, čo akoby musím robiť, aby bol môj deň úplný. Maľovanie ma napĺňa, veľmi dobre pri ňom vypnem, vytváram si, čo chcem a je to niečo iné oproti bežnému životu,“ hovorí Gabriela.
Najradšej má portréty
Najobľúbenejšie sú pre ňu portréty. Spočiatku maľovala podľa živej predlohy, neskôr stvárňovala z fotiek rodinu či známych.
V biznise nemajú konkurenciu, americkú spoločnosť vybudoval Slovák Čítajte „Maľovanie portrétov detí je také vďačné. Každý by chcel mať svoje dieťa alebo vnúča na obrázku. Ale úplne najradšej si vymýšľam postavy, spájam ich s rastlinami alebo s kvetmi, niekedy so zvieratami. Väčšinou sú to ženské postavy," opisuje.
“Občas sa stane, že k nám zavítajú ľudia so strachom, že nevedia maľovať, ale dostali to ako darček, a preto prišli. Na konci sú však sami prekvapení, ako im to išlo a ako si dobre oddýchli.
„
Ku každému svojmu dielu má špeciálny vzťah. Nemá len jedno obľúbené, vždy, keď tvorí ďalšie, sa to mení.
„Zvyknem robiť sériu dvoch alebo troch podobných obrázkov. Buď je to čisto s akrylom alebo doplnené tušom či fixkami. Najviac ma teší ten proces tvorby,“ vysvetlila Gabriela.
Netreba dodržiavať postupy
Trávenie času s farbami považuje za dokonalé vypnutie mysle od okolitého sveta a ponorenie sa len do svojej fantázie a predstavivosti. Pri maľovaní si vždy odpočinie, a preto sa s kamarátkou rozhodli dopriať takýto oddych aj iným ľuďom.
