TURIEC. Michal Brun je rodený Žilinčan a na Chate pod Borišovom sa stal chatárom v októbri minulého roka. Predtým pôsobil dvadsať rokov vo Vysokých Tatrách, kde vystriedal prácu na Zamkovského či Zbojníckej chate a na Chate pri Zelenom plese.
Od svojho nástupu, spoločne so svojim kolektívom, pod Borišovom urobili niekoľko nevyhnutých opráv, ďalšie plánujú a s očakávaním vyzerajú letnú sezónu.
Čo vás priviedlo k chatárčeniu?
Odmalička som vyrastal v horách. Mama nás viedla k turistike, v Malej Fatre na Podšípe sme mali drevenicu a v okolí bolo plno možností na turistiku či lezenie. Keď som mal štrnásť rokov začal som liezť po skalách, najprv v okolí Žiliny a potom po celom Slovensku, najmä v Tatrách.
Dostali štyri milióny, nestihnú ich prečerpať Čítajte Kedy ste prvýkrát pričuchli k naozajstnému chatárskemu životu?
Bolo to tak, išiel som do Tatier liezť a už som sa tam nejako zasekol. Začal som robiť na Zamkovského chate. Keď sa Tomáš Petrík (ďalší chatár) presunul na Brnčalku (Chata pri Zelenom plese), tak som pôsobil chvíľu tam. Odtiaľ moje kroky opäť smerovali na Zamkovského chatu.
Vtedy ste ale ešte neboli chatárom.
Nie nie, pred týmto obdobím som sa snažil deväť rokov dostať na Téryho chatu. Neskôr sa robilo výberové konanie na Zbojnícku chatu, ktoré som vyhral s mojou vtedajšou priateľkou. No a od októbra minulého roku pôsobím na Chate pod Borišovom.
Čo sa ešte dočítate?
- Aké povolenia potrebujú, ak chcú na chatu dopraviť materiál letecky?
- Ako vyzerá denný režim zamestnancov chaty?
- Ako často potrebujú vyniesť zásoby z doliny?
- Ako je to na chate s internetom?
- Ako sa môže človek stať chatárom?
- A ešte oveľa viac.
Na Chate pod Borišovom pôsobíte už ôsmy mesiac. Zrejme ste sa už udomácnili. Ako by ste zatiaľ popísali toto obdobie?
Myslím si, že v relatívne krátkej dobe sa nám podarilo chatu posunúť dopredu. Vymenili sme zariadenia v kuchyni, drevené pulty nahradili antikorové. Takisto sme si zadovážili aj profesionálny sporák, prerobili sme sklady. No myslím si, že sme urobili kopec roboty a počas letnej sezóny plánujeme ďalšie prerábky.
“Pre lepšiu predstavu, tak jeden sud aj s krošňou váži sedemdesiat kíl. Priemerne majú nosiči na chrbtoch tak päťdesiat kíl, no nosia aj deväťdesiatkilové náklady.
„
Napríklad chceme zrušiť vnútorné toalety, ktoré dočasne nahradia mobilné toalety. S majiteľom chaty (Klub slovenských turistov Turiec) máme niekoľko alternatív na vyriešenie tohto problému a uvidíme, ku ktorej možnosti sa prikloníme.
Dočkajú sa tak turisti nových toaliet už v tomto roku?
Ja si myslím, že áno. A ak nám nad Národným parkom Veľká Fatra povolia lietať s vrtuľníkom, tak by sme ku chate chceli dopraviť aj čističku odpadových vôd. Tá je tak, nazval by som to, prírodne založená a nepotrebuje ani veľa vody či elektrickej energie. Keby sa to podarilo, tak by to bolo super.
