MARTIN. Po gymnáziu išla študovať na vysokú školu matematického zamerania, no po prvom semestri zistila, že to pre ňu nie je.
„Bolo to tesne po revolúcii a vtedy sa otvárali rôzne nové študijné programy zdravotných sestier. Prvý takýto projekt bol v Martine. Na vtedajšej zdravotnej škole to bolo štúdium diplomovanej zdravotnej sestry,“ zaspomínala Andrea.
Redakcia My Turiec meno pre citlivosť situácie na žiadosť respondentky zmenila.
Do zdravotníctva nastupovala plná elánu s úprimnou snahou ho posunúť k lepšiemu. Dnes však tvrdí, že situácia je neúnosná, zdravotné sestry radšej odchádzajú do zahraničia, pretože na Slovensku nemajú dostatočné platové ohodnotenie.
V článku sa dozviete:
- Prečo je nedostatok zdravotných sestier?
- Prečo je situácia v zdravotníctve kritická?
- Aký má zdravotníctvo výhľad do budúcnosti?
- Čo by sa dalo robiť, aby mladí zdravotníci neodchádzali?
- O tom, že medzi zdravotnými sestrami panuje vyhorenie zo stresu.
Čo sa stalo, že ste sa z matematického smeru preorientovali na oblasť zdravotníctva? Sú to predsa na míle vzdialené odvetvia.
Vôbec neviem. Ale predsa len v osemnástich človek ešte nevie, čo ho v skutočnosti bude baviť, lebo známky v škole sú jedna vec ale osobnostné črty a veci, ktoré sú vo vnútri človeka, sa môžu prejaviť omnoho neskôr.
Vláda schválila výstavbu novej martinskej nemocnice Čítajte Čo vás teda vtedy zaujalo na práci zdravotnej sestry?
Na štúdiu diplomovanej zdravotnej sestry ma vtedy zaujalo to, že je to vzdelanie zamerané smerom do zahraničia. V podstate nás pripravovali na to, aby sme boli schopní pracovať v Európe. Mysleli sme si aj to, že diplomovaná zdravotná sestra bude mať úplne iný status ako klasická zdravotná sestra, lenže keď sme túto školu skončili, boli sme na tej istej úrovni, ako všetci ostatní. Mali sme však lepšiu štartovaciu dráhu, keď sme chceli v štúdiu pokračovať. To bol presne aj môj prípad a popri zamestnaní som vyštudovala magistru ošetrovateľstva.
Spĺňa po rokoch táto práca vaše očakávania?
“Pohľad obyčajných ľudí na zdravotníkov sa podľa mňa zhoršil tým, že vidia, že štátu je situácia zdravotníctva ukradnutá, necháva ísť nemocnice do krachu.
„
V zdravotníctve pracujem tridsať rokov a čo sa týka očakávaní, tak áno. Najmä v tých prvých rokoch po vyštudovaní sme boli všetci plní elánu a chceli sme do zdravotníctva priniesť niečo nové. Boli roky, ktoré som obetovala vyslovene len tomuto. Dnes je to však už úplné iné a neviem, ako to bude pokračovať ďalej.
Verejnosťou kolujú rôzne verzie o tom, že zdravotníci majú nedostatok zdravotníckeho materiálu, stretávate sa s týmto problémom aj na vašom oddelení?
Nie, v našej nemocnici v Martine sa niečo takéto nevyskytuje. Záleží však od kliniky, ako si to menežujú, ako hospodária s financiami. U nás sa však na týchto veciach nešetrí, čiže čo sa týka materiálu, aj napriek takýmto správam, my ideme v týchto veciach stále vyššie a vyššie. Všetko je to ale tým, že sú na správnych postoch kompetentní ľudia, poznajú štandardy, tak sa to snažia tlačiť, aby sa takýmto veciam predchádzalo.
Nie je to ale asi pravidlo.
Viem to posúdiť len ako niekto, kto mal príbuzného a ležal na inom oddelení.
Ako to prebiehalo vtedy?
Vtedy som sa stretala s tým, že som dostala odpovede typu nemáme, nedáme alebo nie je. Musela som si tak požičať základné veci zo svojho pracoviska s tým, aby som ich mohla poskytnúť príbuznému.
