Po zániku Turčianskej hokejbalovej extraligy sa jej dlhoročný účastník HC Stahl Sever rozhodol skúsiť šťastie inde a prihlási sa do súťaže v Žiline.
„Tím sme zložili jednoduchšie ako v prípade, že by sme chceli hrať v Martine. Bolo to asi tým, že u nás sa liga nerozbehla a k dispozícii bol väčší počet hráčov a viacerí privítali možnosť vyskúšať niečo nové,“ hovorí jedna z opôr mužstva Andrej Scherer.
Viac sa uplatnia rýchli a technickí hráči
Polovicu dvanásťčlenného osadenstva súťaže tvoria domáce žilinské celky. Pelotón dopĺňajú zástupcovia Rajca, Čadce, Kysuckého Nového Mesta a tiež Liptovský Mikuláš, ktorý pôsobil aj v Turčianskej extralige.

Hráva sa prevažne v podvečerných a večerných hodinách v športovej hale (takzvanej korytnačke), najčastejšie cez víkendy. Nie je však problém dohodnúť sa na termíne počas pracovného týždňa. Špecifikom pre našich hráčov je plastový povrch a plexisklo na mantineloch okolo celého ihriska.
„Hra je rýchlejšia, plynulejšia a vzhľadom na menší počet osobných súbojov sa aj menej vylučuje. Uplatnia sa technickí a behaví hráči,“ nadväzuje na svojho spoluhráča ďalší člen tímu Radovan Imriš.
Celok z Turca sa chcel v premiérovom ročníku najskôr okukať, no postupne ako sa chalani zohrávali, výsledky sa zlepšovali. Po konci 22-kolovej základnej časti a krátkej nadstavbe z toho bolo tretie miesto.
Plánujú hrať znova
Play-off sa hralo na tri víťazné stretnutia. V štvrťfinále Martinčania porazili Liptovský Mikuláš 3:1 na zápasy, no v semifinále podľahli rovnakým výsledkom žilinským Blackhawks, a tak si zahrali aspoň súboj o tretie miesto. V ňom zdolali 2:1 ďalší žilinský celok Euro-impex a mohli sa tešiť zo zisku bronzových medailí.
„Štvrťfinále bolo absolútne vyrovnané a v náš prospech rozhodli detaily. Semifinále sme síce začali víťazstvom, ale potom už v sérii dominovali Blackhawks, ktorí sa nakoniec stali majstrami. Mrzí nás, že sme sa nedostali až do finále, sezónu však jednoznačne hodnotíme pozitívne,“ netajil spokojnosť Andrej Scherer.

Klub sa plánuje prihlásiť aj do nasledujúceho ročníka. Kvalitný výsledok a vysoká účasť hráčov na zápasoch potvrdili, že vstup do žilinskej súťaže mal zmysel.
O tom, či sa ešte aj u nás niekedy v Turci rozbehne hokejbalová liga, nechceli naši respondenti špekulovať. Keďže do nej nepribúdal dostatočný počet mladých hráčov, tak začala chýbať perspektíva.
„Možno ešte príde nejaký pokus o vzkriesenie, no aktuálne si neviem predstaviť, kde by sa našli chalani, ktorí by dokázali poskladať aspoň päť či šesť družstiev,“ ponúkol na záver úprimnú odpoveď Radovan Imriš.