MARTIN. Martinčan Jozef Krištoffy sa začal venovať lezeniu v roku 2001. Už od detstva aktívne športoval, robil karate, neskôr ho začali lákať hory, a tak veľa jazdil na bicykli. V roku 2000 sa stal členom Klubu slovenských turistov a o rok neskôr sa prvý raz dostal na lezeckú stenu v starej Sokolovni vo Vrútkach. Tam začal pozvoľna trénovať a lezeniu začal venovať čoraz viac času.
„Začínal som na skalách v okolí Turca, v Blatnickej doline, v Sučanoch, neskôr som začal chodiť aj ďalej, do Súľova, Manína, k Dolnému Kubínu alebo Banskej Bystrici. Prvé roky som teda liezol len na Slovensku,“ spomína na začiatky Jozef Krištoffy.
Skaly zdoláva doma aj vo svete
Od roku 2006 pôsobí ako slovenský reprezentant v alpinizme. Cesty sa mu skrížili s poľskými lezcami, začal s nimi systematicky trénovať a spoločne liezli v Španielsku, Francúzsku či Taliansku.
Školský psychológ: Pár hodín telesnej výchovy ako prevencia proti obezite nestačí Čítajte „Celú vysokú školu som cestoval po európskych skalách a podarilo sa mi pár zaujímavých prelezov, ak sa na to pozrieme z pohľadu slovenského horolezectva. Po škole som začal trénovať pod vedením Petra Slivku, ktorý pôsobí v Liptovskom Mikuláši a s ním fungujem na taktickej a strategickej úrovni plánovania a lezenia dodnes. Postupne som sa začal čoraz viac orientovať na stredné hory a viacdĺžkové cesty, čiže Tatry, Dolomity, Alpy, absolvoval som expedície v Južnej Amerike, Kirgizsku, v Patagónii v Argentíne, či v Jordánsku. Väčšinou išlo o prvovýstupy a na väčšine z nich sa pošťastil zaujímavý prelez, ktorý „zamútil vodu“ aj zo svetového hľadiska,“ vysvetľuje.
