MARTIN. Juraj Reguli pracoval v martinskom pivovare 20 rokov, nastúpil v roku 1973 ako vodič osobného auta. Na zlaté časy pivovaru si pamätá veľmi dobre, pomáhal vybavovať veľa vecí a bol pri celom dianí v martinskom pivovare. V najlepšom čase tam pracovalo 95 až 120 zamestnancov.
„Vozil som laborantky, kontrolórov aj obchodných zástupcov po bratských pivovaroch v Bytči, Ilave, Banskej Bystrici, Vyhniach a Rimavskej Sobote a tiež aj do sódovkární. Riaditeľov som občas vozil do Bratislavy na generálne riaditeľstvo a tiež na degustácie po celom Československu, ktoré sa konali každý rok. Všetky pivovary sú už zbúrané a rozobraté,“ spomína si na prácu vodiča Juraj Reguli.
Pribudla plechovkáreň aj špeciálne kamióny
Po nežnej revolúcii pivovary odkúpila spoločnosť KK Company – Pivovary, jej majiteľom bol Karol Konárik. Juraj Reguli si spomína, ako hneď po jeho kúpe narástli ceny pozemkov a nehnuteľností o 100 percent a pivovaru sa tak zvýšila hodnota. Najväčšou chybou podľa neho boli poriadky, ktoré sa po odkúpení robili.

„Veľa vzácnych vecí sa vtedy vyhodilo do koša, to bola veľká škoda. Mojou záľubou sú starožitnosti a veľmi si vážim staré veci. Doteraz mám doma zberateľské kúsky pivných pohárov, tácok, odznakov a etikiet,“ vymenoval.
V 90. rokoch v martinskom pivovare pribudla plnička KEG sudov aj plechovkáreň a bolo potrebné dovážať aj plechovky, ktoré vyrábali Nemci. Okrem Martina bola plnička plechoviek už len v Hurbanove. Juraj Reguli sa vo svojom voľnom čase zaujímal o autá a na jednej výstave v Brne mu v hlave skrsla myšlienka.