Už niekoľko mesiacov prebieha v Martine predvolebná kampaň. Tak ako každé 4 roky, aj tentokrát sa na Vás usmievajú z bilbordov a sociálnych sietí „veľké hlavy“. Jedna z nich je muž so strniskom, otvoreným gestom a prísnym pohľadom na modrom pozadí s podpisom MICHAL UHERČÍK. Chce od Vás, aby ste to 29. 10. pri voľbe primátora a poslancov mesta skúsili inak ako doteraz. S inými ľuďmi a s iným prístupom. Ale kto to vlastne ten Michal Uherčík je? Získal spolu s tímom ocenenie pre firmu - Inovatívny čin roku v službách v roku 2009. Riešenie je už vyše 10 rokov používané v jednej z najväčších automobiliek v jej každom závode na svete na vzdelávanie ľudí a zavádzanie procesov v oblasti štíhlej výroby. Národný cintorín je len jeden! Pod týmto heslom sa mi podarilo spolu s kolegami a verejnosťou zabrániť prijatiu zákona o „presune“ Národného cintorína do Bratislavy.
DOVOĽTE MI, CTENÍ MARTINČANIA, ABY SOM SA VÁM PREDSTAVIL
Získal spolu s tímom ocenenie pre firmu - Inovatívny čin roku v službách v roku 2009. Riešenie je už vyše 10 rokov používané v jednej z najväčších automobiliek v jej každom závode na svete na vzdelávanie ľudí a zavádzanie procesov v oblasti štíhlej výrobyVyznie to možno zvláštne, ale mám rád politiku. Zvlášť tú komunálnu. S tou dennodenne žijeme. Stretávame ju hneď pri prvom kroku z domu – chodník, cesta, školy, parky. Jednoducho – náš životný priestor. Som hrdý Martinčan zo Záturčia. Bol som bežné sídliskové decko, robili sme ľad, hrali basket či schovky. Určite to poznáte. Chodil som na „Mládežku“, neskôr do matematickej triedy na „Tomášičku“. Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha mi bolo asi predurčené. Odmalička ma sprevádzala hádzaná, až po historický postup Martina do extraligy. Už ako študenta Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity si ma vyhliadli do tímu, ktorý pripravoval nábeh automobilky KIA. Pripravoval som nábeh zásobovania niekoľkých liniek automobilky v spoločnosti Glovis, ktorá priamo v závode vykonávala a dodnes vykonáva kompletnú logistiku. S mojimi tímami sme dokázali bezproblémovo pripraviť rozbeh reálnej výroby. A pri tomto som ostal až doteraz. Ale pekne poporiadku. V roku 2007 som sa posunul do startupu pri Žilinskej univerzite – Slovenské centrum produktivity (SLCP). Postupne sme vybudovali spoločnosť SLCP Consulting a jej technologickú dvojičku CEIT (Central European Institute of Technology). Dnes sú obe súčasťou Asseco Central Europe. Na tento príbeh z drevenej búdy v areáli Žilinskej univerzity až po najväčšiu priemyselnú konzultačnú spoločnosť a popritom vybudovanie inovačnej spoločnosti CEIT, som nesmierne hrdý. Byť členom kolektívu dnes nesmierne úspešných odborníkov, ktorým sa podarilo vybudovať na tú dobu niečo výnimočné, bol doslova zážitok a hlavne neuveriteľný posun po odbornej stránke.
Michal Uherčík pri diskusii s primátorom Brezna, kde zisťoval, ako čerpať EurofondA čo to vlastne robím? Pracujem ako konzultant pre zlepšovanie procesov v priemysle. Navrhujem inovatívne riešenia pre procesy vo výrobe. Prešiel som desiatky výrobných spoločností na Slovensku, prednášal na konferenciách, prekladal odborné knihy v rámci štíhlej výroby a logistiky. Spolu s tímom som získal ocenenie Inovatívny čin roka v službách s projektom, ktorého výstupy už vyše desať rokov využíva jedna z najväčších automobilových spoločností vo svojich všetkých výrobných závodoch na svete. Znie to zložito, ale vlastne je mojou úlohou navrhovať procesy tak, aby boli čo najefektívnejšie. Aby sa ľudia čo najmenej narobili, minulo sa čo najmenej energie a zdrojov, trvalo to čo najkratší čas a hlavne, aby bol zákazník spokojný. To je to, v čom som dobrý. To je to, čo viem. Aby toho nebolo málo, popritom podnikám a prevádzkujem online obchody. Z maličkej firmy so skladom na balkóne u mojej mamy som vybudoval stabilnú spoločnosť s vlastným zázemím a výrazným potenciálom na rast. Napriek tomu, že hádzanú už aktívne nehrám, zostal som jej verný. Jednoducho mi prirástla k srdcu, a keď hrozil jej zánik v Martine, bol som jedným zo štyroch ľudí, ktorí sa podieľali na jej záchrane. Neskôr sme spolu vytvorili Turčiansku hádzanársku akadémiu, ktorá pracuje dlhé roky s deťmi. Verím, že v budúcnosti bude mesto Martin baštou hádzanej na Slovensku aj vďaka tejto práci. Čaká nás však ešte dlhá cesta, hľadanie spolupráce a spoločných cieľov.
Napriek tomu, že to nie je ľahké, je to zmysluplné pre život detí, ktoré nám prešli rukami. Nikdy som nemal ambíciu stať sa politikom, no vďaka mojim skúsenostiam v optimalizácii procesov ma pri svojom vzniku oslovila strana SaS a stal som zakladajúcim členom a ich odborníkom pre „štíhly štát“. Aj štát má fungovať efektívne a slúžiť zákazníkovi – teda ľuďom. Sú to témy, ktoré sú pre bežného človeka nezrozumiteľné. Fiškálna decentralizácia, municipalizácia obcí či zmena samosprávneho usporiadania. V tomto sme ako Slovensko v Európe na posledných priečkach, no tak ako v Martine, ani na štátnej úrovni nepanuje spolupráca a diskusia v prospech riešení pre lepší život.
ŠTYRI ROKY V MARTINSKOM ZASTUPITEĽSTVE
V predchádzajúcich komunálnych voľbách som dostal dôveru Záturčanov a zastupujem ich v mestskom parlamente. Bol som zvolený za predsedu športovej komisie, kde som prizval odborníkov a nie iba poslancov, ako bolo zvykom. Venoval som sa príprave športovísk pre deti a mládež a navrhol všeobecne záväzné nariadenie (VZN – mestský zákon), ktoré zabezpečilo, že kluby budú podporované na základe pravidiel a práce s deťmi a nie rodinkárstva a priateľstiev s poslancami a primátorom. Navyše, o financiách do veľkej miery rozhodoval rodič. Toto jediné kompletne pripravené VZN v súčasnom volebnom období inšpirovalo aj iné mestá a dokonca aj štát. Keď dlhoroční poslanci zistili, že nemajú vplyv na rozdeľovanie financií, tak ma odvolali a VZN postupne pokrivili. Mnohé rozbehnuté aktivity zaspali a neboli dotiahnuté do konca. Ako napríklad areál Pažite v Priekope, kde dnes mohol byť športový a voľnočasový areál. Zvláštne je, že sa proti tomu postavili aj poslanci z Priekopy. Alebo veľkorozmerná telocvičňa v ZŠ na Ulici Jozefa Kronera na Ľadovni, kde sa dva a pol roka nič neurobilo, napriek tomu, že všetko sme pripravili a stačilo málo. O tom, že dnes mesto nedisponuje koncepciou športu, ktorá je predpokladom žiadania eurofondov, ani nebudem hovoriť. Tá predošlá platila do roku 2021 a za vyše dva roky od môjho odvolania ju neboli schopní (alebo ochotní) dať dokopy.
Neustále som žiadal, aby mesto podávalo žiadosti o dotácie na športoviská. Výsledkom je, že z veľkej časti je to málo dotácií, ktoré Martin získal, práve z oblasti športu. Výsledky vidíte v realite.
Aj keď sa mnohé veci podarilo presadiť, zásadné veci sa nezmenili. Dlhoroční poslanci fungujú ako stroj. Bez rozmyslu a vlastného názoru jednotne hlasujú za nezmyselné alebo nevýhodné uznesenia. Niekedy som sa cítil bezradný, keď poslanci napriek tomu, že som vysvetľoval a argumentoval, schválili nezmysel často namierený proti Martinčanom.
Ale veľa vecí sa podarilo. Napríklad parkovacia politika. Bol som jedným z troch poslancov, ktorí sa postavili proti systému namierenému proti Martinčanom, čo následne viedlo pod tlakom verejnosti k jej zrušeniu. Vyniesol som na svetlo sveta informácie o extrémne nevýhodnej zámene mestských stavebných pozemkov, kde mesto mohlo prísť o vyše milión eur. Spolu s následným tlakom verejnosti sa podarilo tomu zabrániť. Po tom, čo primátor zakázal priame prenosy zo zastupiteľstva prostredníctvom mestskej televízie TVT, som svoju poslaneckú odmenu dal na zabezpečenie týchto prenosov cez internet a sociálne siete. Čo ma najviac teší, je to, že sa mi podarilo s kolegami zastaviť prijatie zákona o Národnom cintoríne. Keďže mesto nekonalo, urobili sme petíciu a tisíce Martinčanov nám pomohli svojimi podpismi tento zákon zastaviť. Udialo sa tak až po priamom rokovaní s ministerkou kultúry.
V zastupiteľstve sa snažím diskutovať, argumentovať, vysvetľovať, upozorňovať na chyby, navrhovať riešenia. No dlhoroční poslanci nepočúvajú. Niežeby nepočuli, jednoducho nechcú nič meniť na zabehnutom. Vyhovuje im, že mesto funguje pre nich ako bankomat. Miesto toho sa mi snažili nalepiť nálepku „Uherčík – ten, ktorý kritizuje“. Výsledok vidíme my všetci. Martin už nie je tým mestom, na ktoré môžeme byť hrdí. Práve naopak, mesto zaostáva za ostatnými a robí sa málo pre to, aby sa tu žilo lepšie. Logicky za to nemôže Uherčík, ale vedenie mesta a dlhoroční poslanci. Oni konali, resp. nekonali.
Pre mňa je smutné, že nádherné mesto Martin s úžasným potenciálom Turčianskej záhradky už roky upadá. Dnes sa uchádzajú o post primátora ľudia, ktorí sú spoluzodpovední za stav mesta a tvária sa, že niečo zmenia. Opak je pravdou. Sami dlhé roky zo systému profitovali. Smutný príbeh dokresľuje súčasný primátor, ktorý, bohužiaľ, nepriniesol zmenu, ktorú sľuboval, ale kontinuitu.
Kandidujem za koalíciu strán Skúsme to inak, Sloboda a Solidarita, OKS. Aj keď si myslím, že veľká politika s tou komunálnou nemá veľa spoločného – chodníky nie sú ani ľavicové ani pravicové, príde mi poctivé neskrývať to a nemeniť farby ako chameleón podľa toho, čo mi práve vyhovuje. Cítim sa ako jediný nezávislý kandidát, pretože u mňa nieto pochýb o tom, kto financuje moju kampaň, a po voľbách nikomu nebudem nič dlžný a nebudem nikomu visieť na šnúrkach.
Som pripravený. Prešiel som desiatky miest, ako Tallinn, Leuven, Antwerpy, Berlín, Sarajevo, alebo funkčné samosprávy u nás, ako Brezno či Hlohovec. Stretával som sa s primátormi a odborníkmi na oblasti, ktoré Martin potrebuje bytostne riešiť. Dvanásť rokov sa venujem fungovaniu samospráv. Na post primátora kandidujem, pretože si myslím, že viem, ako zlepšiť fungovanie mesta Martin.
Michal Uherčík pri návšteve primátora Sarajeva, kde zisťoval detaily o ich lanovkeObjednávateľ: Sloboda a Solidarita, Bratislava, IČO:42139333
Dodávateľ: Petit Press, a.s., Bratislava, IČO: 35790253
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ. Viac informácií na: https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
