MARTIN, NESSEBY/UNJÁRGA. Martin Veľký pochádza z Martina, no už pár rokov býva na brehu Barentsovho mora, viac ako 600 kilometrov severne od polárneho kruhu. Žije v sámskej komunite, ktorá ho prijala medzi svojich.
Ako vyzeral váš príchod do Nórska?
Prvýkrát som Nórsko navštívil po strednej škole. Cestoval som stopom na najsevernejší bod Európy Nordkapp, existujú aj severnejšie body, ale tento je najznámejší. Tam som strávil asi dva mesiace dobrovoľníckou prácou. Pamätám si, že som prišiel 19. júla 2012 a vonku boli štyri stupne, takže sa to vôbec nedalo považovať za letné počasie. Vybudoval som si tam nejaké kontakty a opäť som sa vrátil po polroku, chcel som vidieť, ako to tam vyzerá v zime. Vtipné je, že 18. januára, keď som tam prišiel opäť, bolo o stupeň teplejšie ako v júli.
Postupne som sa sem stále vracal, mal som tu známych a praktikoval som si aj nórčinu, ktorú som sa začal sám učiť. Nastúpil som na bakalárske štúdium etnológie v Prahe a v rámci svojej bakalárskej práce som skúmal spolužitie Sámov a Nórov na území severonórskeho kraja Finnmark.
Potom som chcel ísť na Erazmus na sámsku vysokú školu, lenže to neumožňovali, pretože študijný program nebol v iných jazykoch, len v sámčine. Ale ponúkli mi, že sa tam môžem prihlásiť na kurzy sámčiny pre začiatočníkov. Polroka som študoval sámsky jazyk a potom som sa opäť vrátil do Prahy.
Asi po roku som sa znovu dostal do Nórska. Získal som prácu v obchode. Keď som ho videl prvý raz, pripadal mi ako z filmu, predávali tam všetko od skrutiek, cez rybárske náčinie a červíky pre rybárov, plynové bomby až po základné potraviny. Bolo to v takej maličkej obci, ktorá mala asi len 50 obyvateľov, takže strašný zapadákov. Bola to ale križovatka medzi väčšími usadlosťami a horskými priesmykmi.
Raz v zime sa stalo, že za celý deň prišli asi len dvaja zákazníci. Vyšiel som von pred obchod a došlo mi, že prečo. Všetky cesty boli zavreté z dôvodu zlého počasia, čiže sa k nám nikto nemal ako dostať. Odtiaľ som sa zase dostal do inej oblasti, kde mi ponúkli miesto v nórsko-sámskej škôlke. Tam som bol asi rok a potom som dostal miesto už v čisto sámskej škôlke.
V Rakši chcú obnoviť ťažbu v lome, obyvatelia nesúhlasia, spísali petíciu Čítajte V čom sú Sámovia iní než Nóri?
Hlavne v jazyku. Nórčina a sámčina sú úplne iné jazyky. Navyše to komplikuje aj fakt, že Sámovia žijú na území štyroch štátov – Nórska, Fínska, Švédska a Ruska a všade je ten jazyk iný. Napríklad švédsky Sám sa s nórskym Sámom často nedohovorí, zvlášť ak hovoria inými jazykmi. Sámčina totiž nie je jeden jazyk, ale jazyková skupina a obsahuje asi 10 jazykov, ktoré sa líšia štát od štátu a nie sú vždy vzájomne zrozumiteľné.
Napríklad južná a severná sámčina sú také odlišné, že neumožňujú vzájomnú komunikáciu, napriek tomu, že oba jazyky sa vyskytujú v Nórsku. Samozrejme, že Sámovia hovoria aj majoritným jazykom, preto sa zvyknú dorozumievať po nórsky, hlavne keď pochádzajú z rôznych lokalít. No je zaujímavé, že dokonca viac ako polovica Sámov v Nórsku sámčinu neovláda. Ale keďže mali sámskeho predka, tak sa tiež považujú za Sáma.
Dnes už prebieha proces revitalizácie sámčiny, ale ešte v 50. až takmer 70. rokoch bolo používanie sámskeho jazyka zakázané a v škole deti dostávali až fyzické tresty, keď rozprávali po sámsky. Stále ju však ovláda len zlomok populácie, preto sú sámske jazyky vyhlásené za extrémne ohrozené. Slovenčina je oproti tomu obrovský jazyk.
Rozdiely sú tiež aj vo výzore. Zatiaľ čo Nóri zvyknú byť vysokí, blonďaví a modrookí, Sámovia sú o niečo nižší a majú aj trochu tmavšie vlasy aj oči. Neplatí to ale vždy, ale existujú isté odlišné črty. Okrem toho sa venujú paseniu sobov, rybolovu a rôznym remeslám, ktoré sú pre nich typické. Väčšina Sámov má dnes bežné civilné zamestnanie.
V článku sa dozviete:
- V čom sa líšia Sámovia od Nórov?
- Ako prebieha vyučovanie v sámskej materskej škole?
- Ako miestni prijali Slováka?
- Čo je na živote v sámskej komunite prekvapivé?
- Čo sa vyučuje na sámskej vysokej škole?
Muselo byť ťažké sa naučiť po sámsky...
Ľudia zvyknú hovoriť, že mám talent na jazyky, ale nie je to len o tom. Je za tým veľa práce, učenia a hlavne rozprávania. No bolo to aj pre mňa komplikované hlavne preto, že v meste Kautokeino, kde študujem, sa používa západný dialekt severnej sámčiny a v obci Tana/Deatnu, kde som pracoval sa používa východný dialekt toho istého sámskeho jazyka. Takže dohovoriť sa bolo niekedy zaujímavé.
