MARTIN. Josefovi Sudickému vďačia mnohí pyrotechnici za vzdelanie a koniec koncov aj za životy. Učiteľ a majster vo svojom odbore sa významne podieľal na zneškodňovaní nevybuchnutej munície a školení nových pyrotechnikov. Za jeho zásluhy mu minister obrany Jaroslav Naď koncom septembra udelil medailu in memoriam. Vyzdvihol ju vnuk Josefa Sudického, Lukáš Sudický. Na život a prácu Josefa Sudického spomína jeho syn Jozef.
Po vojne zostalo veľa munície
„Po skončení 2.svetovej vojny zostalo na území Československa veľké množstvo nevybuchnutej munície zahrňujúce nielen letecké pumy či delostrelecké munície, ale aj celé mínové polia. Neodborné narábanie s muníciou bolo príčinou veľkého množstva smrteľných zranení,“ rozpráva Jozef Sudický.
Hovorí, že vojenských pyrotechnikov bol v tej dobe akútny nedostatok, a tak likvidáciu nájdenej munície vykonával niekedy ženista, inokedy delostrelec alebo pyrotechnik samouk, čo nie vždy dopadlo dobre. Preto po máji 1945 bol urýchlene obnovený výcvik armádnych pyrotechnikov.
„Teoretická príprava prebiehala vo Vojenskom technickom ústave v Prahe a praktická časť v Hostivicích u Prahy, kde bola skladovaná ukoristená munícia. V tomto objekte došlo k neobjasnenému výbuchu munície, počas ktorého zahynulo 14 dôstojníkov a piati boli zranení. Do konca roku 1945 pri likvidácii nájdenej nevybuchnutej munície zahynulo v Československu dokopy 51 vojakov a z toho 27 dôstojníkov. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné zahájiť výuku pyrotechnikov na inej, vyššej úrovni, aby nedochádzalo k ľudským nešťastiam,“ pokračuje.
V Prahe sa obnovilo Zbrojné učilište s výkonom činnosti v Plzni. Okrem pyrotechnických kurzov tu prebiehalo aj vyučovanie vojenských akademikov, učilište bolo v roku 1948 premenované na Technické učilište a v roku 1949 bolo dislokované do Martina do Kasární SNP na Podháji. Neskôr sa pre nevyhovujúce podmienky učilište presťahovalo do vtedajších Dukelských kasární.
Kto bol zvolený za poslanca v obciach v okrese Martin? Čítajte Vďaka výborným výsledkom sa stal učiteľom
„Do učilišťa nastúpil aj môj otec, ako frekventant. Do tej doby navštevoval Vojenské gymnázium J.Žižky z Trocnova v Moravskej Třebovej. Delostrelecké technické učilište absolvoval v roku 1953 záverečnými skúškami z jednotlivých odborných predmetov pod dozorom sovietskych odborníkov. Keďže ukončil skúšky s výborným výsledkom, bol vybraný z absolventov na doplnenie učebnej skupiny munície a pyrotechniky. Tak sa ako 22-ročný stal učiteľom odborných predmetov munícia a pyrotechnika a mnohokrát učil aj omnoho starších žiakov ako bol on či jeho kolegovia,“ opisuje začiatok učiteľskej dráhy Jozef.
V učilišti nezaostávala ani pyrotechnická činnosť. Pyrotechnikmi sa stávali poslucháči odboru muničný technik, ale aj ďalší príslušníci výzbrojnej služby. V škole boli organizované pyrotechnické kurzy pomocných, vojskových a odborných pyrotechnikov, ktoré najskôr trvali 10 mesiacov, neskôr päť mesiacov. V kasárňach sa realizovala teoretická výuka a praktická časť prebiehala v Sučanoch na pyrotechnickej jame.
