Energetická kríza postihla všetky odvetvia hospodárskeho života. Ako sa s tým vyrovnáva Turčianska vodárenská spoločnosť a čo robíte pre to, aby v dôsledku krízy enormne nevzrástla cena vodného a stočného v našom regióne?
Celková spotreba el. energie TURVOD-u je dnes na úrovni 3 600 MWh ročne. Je to energia spotrebovaná vo všetkých prevádzkach a zariadeniach zabezpečujúcich výrobu, dodávku a distribúciu pitnej vody a tiež odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Pri distribúcii vody sa el. energia spotrebuje najmä na pohon čerpadiel v 20 čerpacích staniciach, potrebných pre zabezpečenie dodávky pitnej vody k spotrebiteľom. Pri odkanalizovaní regiónu sa obrovské množstvo energie spotrebováva prevádzkovaním dvoch veľkých čistiarní odpadových vôd vo Vrútkach a Diviakoch, štyroch menších v Blatnici, Mošovciach, Vrícku, Turčeku, na Martinských holiach a 61 kanálových prečerpávacích staníc, ktoré odvádzajú splaškové odpadové vody smerom do spomínaných čistiarní. K tomuto je ešte potrebné navyše prirátať množstvo energie, ktoré spotrebujú samotné administratívne budovy, dielne, sklady a iné objekty na prevádzke.
Vodárenská spoločnosť počas môjho pôsobenia ide dlhodobo cestou šetrenia nakupovanej elektrickej energie, efektívneho energetického hospodárstva, zatepľovania budov, vyregulovania a opráv energetických sústav a hlavne – vyrába si vlastnú elektrickú energiu, a to dlhodobo. Fotovoltické zariadenia máme umiestnené v čistiarniach odpadových vôd vo Vrútkach a v Diviakoch, teda tam, kde je spotreba elektriny najvyššia. Ale sú aj na administratívnych budovách. Fotovoltikou vyprodukujeme ročne 380 MWh. V ČOV Vrútky je inštalovaná aj zrekonštruovaná kogeneračná jednotka, ktorá vyrába 690 MWh elektriny ročne spaľovaním kalového plynu, ktorý vzniká pri procese čistenia splaškových odpadových vôd. Malá vodná elektráreň je vybudovaná na zásobnom potrubí, ktoré je hlavným privádzačom vody z Necpalskej doliny do Martina. Spolu nám vyrobia tieto obnoviteľné zdroje energie 1 800 MWh elektriny. To je polovica toho, čo ročne spotrebujeme na prevádzku vodárenskej spoločnosti. Dnes máme vytypované aj dve ďalšie miesta pre malé vodné elektrárne, konkrétne na prívodnom potrubí z Blatnickej doliny a v Žarnovickej doline na prívodnom potrubí vody do Turčianskych Teplíc.
Malá vodná elektráreň v Necpaloch. (zdroj: archív TURVOD-u)Aký má TURVOD efekt z toho, že využíva vlastné obnoviteľné zdroje energie?
Turčianska vodárenská spoločnosť je regulovaný subjekt. To znamená, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) posudzuje všetky nákladové položky a schvaľuje ich oprávnenosť. Všetky náklady na regulovanú činnosť sa následne premietajú do ceny vodného a stočného, ktoré musia zaplatiť spotrebitelia. Tým, že ÚRSO stanovuje oprávnenosť nákladových položiek na základe skutočných obstarávacích cien, mohlo by byť na prvý pohľad pre našu spoločnosť bezpredmetné, či nakúpi 3 600 MWh elektriny alebo polovicu ušetrí tým, že si ju vyrobí sama. Pretože ak si spoločnosť do oprávnených nákladov započíta celú reálnu spotrebu, t. j. 3 600 MWh, pre ÚRSO to bude oprávnený náklad v plnej výške a spotrebitelia to zaplatia. Ešte nedávno bola cena elektrickej energie 40 eur za 1 MWh, ale dnes je to 400 eur za 1 MWh, čiže desaťnásobok! To znamená, že kým doteraz bol pri spotrebe 3 600 MWh ročný oprávnený výdaj za elektrinu 160-tisíc eur, dnes je to už milión šesťstotisíc eur. A túto sumu musíme premietnuť do ceny vodného a stočného, čo zaplatia ľudia. Len vďaka tomu, že máme vybudované obnoviteľné zdroje energie, zateplené budovy, že sme dlhodobo riešili úsporu a efektivitu, dosiahli sme v súčasnosti úsporu 800-tisíc eur ročne na raste cien elektriky samotnej. Túto sumu nemusia zaplatiť spotrebitelia. A to je už pekný peniaz.
Máte aj ďalšie plány, ako šetriť náklady za nákup elektrickej energie?
Máme tiež víziu, ako šetriť náklady na likvidáciu čistiarenského kalu, ktorý vzniká pri čistení odpadových vôd. Dnes produkujeme kaly v ročnom objeme 7-tisíc ton. Doteraz sme platili za ich likvidáciu priemerne 10 eur za tonu, čiže 70-tisíc eur ročne. Ale dodávateľ tejto služby zvýšil v súčasnosti cenu skokovo o 150 percent na 25 eur za tonu. V iných vodárenských spoločnostiach sa postupne cena šplhá až na 40 – 45 eur za tonu, s víziou dopadu opatrení envirorezortu až na 120€/t!
Takže aj tu chceme urobiť výrazné opatrenia. Chceme v čistiarni odpadových vôd vo Vrútkach umiestniť technológiu, ktorá by umožnila vysušenie kalov a ich ďalšie efektívne využitie. Pointa je v tom, že chceme výrazne znížiť hmotnosť kalu určeného na likvidáciu tým, že vysušíme vodu, ktorú obsahuje. V súčasnej podobe kal obsahuje až 80 percent vody. Keby sme v sušiarni jej objem zredukovali na 20 percent, znížili by sme hmotnosť kalu pred likvidáciou až o 60 percent! Tento proces je však extrémne náročný na spotrebu elektrickej energie a tepla. A to si chceme zabezpečiť sami z ďalšieho nového obnoviteľného zdroja energie a získať ďalších 400 kWh ročne inštaláciou nových fotovoltických panelov v areáli spomínanej čistiarne odpadových vôd. Vytypovali sme ich umiestnenie na juhozápadnom a východnom oplotení areálu, ktorý je na tento účel ideálny.
Aké sú investičné náklady na vybudovanie tejto technológie a odkiaľ ich chcete získať?
Potrebná investícia je vo výške približne 200-tisíc eur. Finančné prostriedky sme chceli získať do konca roka predajom nepotrebného nehnuteľného majetku a vybudovania FVE svojpomocne. Tento predaj zatiaľ akcionári – starostovia obcí neschválili. No podľa overených informácií sa cena za likvidáciu kalu má onedlho vyšplhať na 100 – 120 eur za tonu. Takže, keď sme doteraz platili 70-tisíc eur ročne, reálne hrozí, že budeme platiť až 700-tisíc eur! A túto sumu by opäť museli zaplatiť obyvatelia v cene stočného. Aby sme tomu zabránili, už teraz pripravujeme riešenie, ktoré som opísal vyššie.
Keď si to čitateľ prečíta, povie si: Super, nech to čím skôr urobia, veď nám to bude šetriť peňaženky. Ale spomínali ste, že to má háčik. Aký?
Háčik je v tom, že naša spoločnosť ako regulovaný subjekt nemá na takéto aktivity finančné zdroje. Pretože pre chod vodárenskej spoločnosti ÚRSO v dnešnej dobe reálne nepovoľuje zisk. S ohľadom na súčasnú vyhlášku nebude vodárenská spoločnosť schopná dosahovať zisk, čiže všetky naše náklady, ktoré úrad uznal za oprávnené, slúžia iba na pokrytie našej hlavnej regulovanej činnosti a tou je výroba, distribúcia a dodávky pitnej vody pre obyvateľstvo a tiež odkanalizovanie a čistenie odpadovej vody od obyvateľstva. Teda peniaze na investičné projekty môžeme získať len formou pôžičky-úveru. Podotýkam, s trendom rastu úrokov. Preto sme presvedčení, že odpredaj nepotrebného majetku je v súčasnosti jedným zo zdrojov získania finančných prostriedkov. Veď návratnosť 200-tisícovej investície na vybudovanie spomínaných fotovoltických panelov je pri súčasných cenách energie jeden rok! Tento objem kompletne pokryje náklady na pripravovanú sušiareň čistiarenského kalu.
Fotovoltické panely na objektoch v ČOV Vrútky. (zdroj: archív TURVOD-u)Prečo touto cestou nejdú aj ostatné vodárenské spoločnosti, prečo sa tomu venujete iba vy?
Zásadný rozdiel je v tom, že kým ostatné vodárenské spoločnosti v rámci svojej činnosti v spojení s doterajšou regulačnou politikou nevideli dôvod a význam v takomto rozsahu investovať do obnoviteľných zdrojov energie (OZE), my tu vidíme predovšetkým trend spolupráce so starostami a primátormi miest a obcí Turca, vysvetľovanie a zdôvodnenie každej investície so zreteľom najmenšieho trendu rastu cien za vodné a stočné pre obyvateľov nášho regiónu. Pri spomenutých regulačných podmienkach a nutnosti investovať v prvom rade do opráv, modernizácie a údržby, existujúcej infraštruktúry je trend podpory OZE v tomto segmente beh na veľmi dlhú trať.
O to viac, že bez podpory štátu práve pre tento strategický segment národného hospodárstva (tak prísne kontrolovaný samotným štátom), nie je možné z vlastných zdrojov, resp. bez dotácie štátu, prakticky tieto investície zvládnuť. Prízvukujem, že efekt takejto dotačnej politiky by mal okamžitý pozitívny efekt cielene pre občanov a firmy a aj okamžitú spätnú kontrolu štátom. Toto sú krízové riešenia v krízových obdobiach.
No závažnejšou je skutočnosť právnej neistoty v rámci cien, dotačnej politiky a hlavne novovytvorených poplatkov a povinností prevádzkovateľov takýchto OZE, čoho dôkazom je obrovské množstvo súdnych sporov. Štát sa tvári, že podporuje tieto formy energoprojektov, vo finále ich šikanózne byrokraticky brzdí a vytvára podmienky, kvôli ktorým iné spoločnosti k ich riešeniu ani nepristúpili.
Usilujeme sa robiť všetko pre to, aby sme čo najmenej zaťažili peňaženky Turčanov. Lenže v konkrétnom prípade, ak bude naša spoločnosť čerpať úver vo výške 200-tisíc € na OZE, ktorým dosiahne ročnú úsporu nákupu elektrickej energie vo výške 170-tisíc €, udeje sa nasledovné:
- Úver musíme splácať, logicky by pripadalo ho splácať z ušetrených nákladov za túto elektrickú energiu, ktorú už nemusíme nakupovať.
- Tu sa ale udeje fenomén, kedy regulačný úrad uzná zníženie oprávnených nákladov (konkrétne za nákup elektrickej energie, ktorý odpadne), v dôsledku čoho klesne cena vodného alebo stočného pre obyvateľstvo. Teda my ročne prídeme v tržbách o tých 170-tisíc a tým o finančné prostriedky na splácanie úveru.
Jedinou a veľmi dlhodobou cestou návratnosti tejto investície sú regulačné odpisy uplatnené prostredníctvom zvyšovania environmentálnej udržateľnosti prevádzkovania vodárenských sústav. A to je, myslím si, hlavný dôvod, prečo sa okrem TURVOD-u žiadna iná vodárenská spoločnosť takýmito projektmi nezaoberá. Som presvedčený, že sme jedinou vodárenskou spoločnosťou na Slovensku, ktorá ma vybudované obnoviteľné zdroje energie v takomto rozsahu. Avšak práve vďaka týmto našim aktivitám majú Turčania dlhodobo najnižšiu cenu vodného a stočného v celej SR.
Turbína v MVE v Necpaloch. (zdroj: archív TURVOD-u)To, že sa týmto aktivitám venujete cieľavedomo a dlhodobo, prináša ohromný efekt práve teraz, počas energetickej krízy. Priblížte nám to.
Samozrejme, tu musím vysvetliť, z čoho sme vlastne financovali tieto energetické projekty doteraz. Spoločnosť má napríklad schválenú cenu za elektrinu vyrobenú energeticky obnoviteľnými zdrojmi FVE vo výške 190 eur/MWh. Táto položka sa skladá z dvoch zložiek – štátny stimul za to, že sme vybudovali zdroj zelenej energie, volá sa doplatok za zelenú energiu, je na úrovni 150 eur/MWh, tento sa premieta v hospodárení regulovaného subjektu ako príjem z neregulovanej činnosti. Tento balík slúžil na financovanie investície, resp. na splatenie úveru. A druhá položka sa volá krytie strát. Tá činila cca 40 eur/MWh v prípade, ak by sme elektrickú energiu predali do distribučnej siete. My sme ju ale minuli v mieste výroby a tým ušetrili jej nákup, čo, ako som už spomínal, pocítili v úspore práve občania-odberatelia. Vedeli sme, za aké obdobie sa nám investícia vráti. Ak to bolo napríklad 8 rokov pri 30-ročnej životnosti tohto zdroja, vedeli sme, že ďalších 22 rokov bude našej spoločnosti prinášať finančné prostriedky, ktoré využijeme na ďalšie budovanie obnoviteľných zdrojov, aby sme stále znižovali náklady v koncových cenách pre obyvateľov regiónu.
Lenže, čo spôsobil extrémny rast ceny elektrickej energie v rámci energetickej krízy 2022? Tá zapríčinila, že prepočet doplatku a krytia strát sa zmenil tak, že doplatok na zelenú energiu je nula a celá pôvodná suma 150 eur sa presúva do zložky na krytie strát. To znamená, že pri dnešnej cene elektriny 400 eur/MWh nedostaneme od štátu nič a 190 eur/MWh šetríme v náklade za nákup elektrickej energie, čím udržujeme nízku cenu vodného a stočného pre obyvateľstvo.
Takže pre spoločnosť dnes nemá zmysel budovať obnoviteľné zdroje energie práve z dôvodu, že ich nemáme z čoho financovať. No trpeli by tým práve spotrebitelia. Je to začarovaný kruh, z ktorého relatívne nie je cesty von, a čo je horšie, jeho neriešením na to dopláca spotrebiteľ a situácia sa viac zhoršuje. Toto ale vidíme v celospoločenskom neriešení a neschopnosti riešiť energetickú krízu.
Riešenie je jediné a jednoznačné – je tu kríza a počas nej treba prijímať krízové opatrenia s výsledkom čo najnižšieho dopadu na peňaženku občanov.
Spomínali ste úzku spoluprácu so starostami a primátormi – akcionármi spoločnosti. Ako oni môžu ovplyvniť tento trend?
Akcionári TURVOD-u dnes majú extrémne množstvo nových legislatívnych povinností a musia riešiť problémy, ktoré im deleguje štát, ale nekompenzuje to finančným krytím.
Čo sa týka TURVOD-u, sú pravidelne informovaní o dianí v spoločnosti. Prostredníctvom samotných orgánov spoločnosti sa aktívne zúčastňujú na jej riadení. V závere hlavnej etapy koronakrízy, t. j. na začiatku tohto roku, prišla ďalšia rana, vojna na Ukrajine s jej dopadom, ako vidíme. Hneď od začiatku roka, sme mali v cenách premietnuť nárast nákladov elektrickej energie z pôvodnej ceny na 120€/MWh. Po tak ťažkom období pre firmy, prevádzky a obyvateľstvo by to bola ďalšia rana a finančná záťaž. Akcionári tento krok nárastu cien nepodporili, predpokladám, práve z uvedeného dôvodu. Samozrejme, týmto rozhodnutím je spôsobená spoločnosti ujma znížením investícií, znížením opráv, šetrením s negatívnym dopadom na výsledok hospodárenia spoločnosti. Navyše, v tomto roku nastali ďalšie markantné nárasty nákladov – synergicky, ktoré sa v spojitosti so znížením tržieb odzrkadlia vo forme vysokej hospodárskej straty.
Toto rozhodnutie akcionárov nezvýšiť koncové ceny predpokladalo krátkodobý časový interval, ktorý mal vyriešiť štát a Európska únia svojimi nástrojmi. Bohužiaľ, žiadne riešenia dnes na stole nie sú. Tendencia uťahovania opaskov, zníženia teploty v domácnostiach a prevádzkach nijako nespôsobí, že ľudia budú menej piť, umývať sa a chodiť menej na WC.
Starostovia a primátori dnes robia maximum, aké urobiť môžu, a patrí im za to veľká vďaka. No konkrétne v prípade vodárenskej spoločnosti je ich pozícia ako medzi dvomi mlynskými kameňmi. Jedným sú občania, ktorých majú tendenciu chrániť neschválením navýšenia cien, druhým je vodárenská spoločnosť samotná, keďže neschválenie nárastu cien z dôvodu markantného nárastu oprávnených vstupných nákladov je vlastne postupnou likvidáciou spoločnosti. Schválenie navýšenia cien akcionármi uznesením valného zhromaždenia je nevyhnutným podkladom potrebným pre cenový návrh na ÚRSO. V rámci fungovania regulovaného subjektu navýšenie cien je hlavným spôsobom, ako reagovať na rast vstupných nákladov a ako udržať spoločnosť funkčnú, životaschopnú a schopnú zabezpečovať uvedené služby.
Momentálne už niektoré vodárenské spoločnosti boli nútené čerpať spotrebné úvery, aby zaplatili mzdy zamestnancov a platby za elektrickú energiu.
Záverom chcem ubezpečiť obyvateľov Turca, že spomínaný trend hľadania úspor, efektivity a iných riešení bude pokračovať. Výsledkom je dnes – a naďalej bude – koncová cena vodného a stočného, ktorá reflektuje tento trend a snahu nás zamestnancov spoločnosti a jej akcionárov slúžiť občanom. Je to najnižšia cena vodného a stočného na Slovensku.
