ZÁBORIE. Ján Záborský sa stal starostom v prvých slobodných voľbách v roku 1990. Vtedy mal 30 rokov.
Odvtedy uplynulo už 32 rokov, takže starostom bol viac ako polovicu svojho doterajšieho života.
V posledných voľbách už starostovskú pozíciu neobjahoval. Z úradu však odchádza s dobrým pocitom, a čo je zaujímavé, miesto po ňom zaujme jeho dcéra. Tá verí, že sa na ňu niečo z otca "nalepilo" a bude dobrou nástupkyňou.
Aj v strede novembra rastú hríby, dokonca vážiace viac ako kilo Čítajte Ako sa pred rokmi zrodila myšlienka ohľadom vašej kandidatúry?
V roku 1990 sa naša obec odčlenila od Sklabine, ktorá bola strediskovou obcou. Sadli sme si s vtedajším občianskym výborom, ktorý mal na starosti plynulé odčlenenie sa a následné osamostatnenie. Posedeli sme a rozmýšľali sme nad tým, že Záborie by naozaj mohlo fungovať samostatne. Nevedeli sme síce do čoho ideme, ale verili sme myšlienke, že dokážeme obec posunúť dopredu aj sami. Ja som po nedlhom premýšľaní prijal funkciu starostu.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo bolo potrebné urobiť v prvých rokoch po osamostatnení obce,
- aké bolo skĺbiť funkciu starostu s inou prácou,
- ako starosta reagoval na fakt, že ho chce v úrade nahradiť dcéra,
- čo jej odkázal.
Aké boli prvé roky samostatného Záboria?
Priznávam, že začiatok bol veľmi ťažký. Najmä pre mňa. Nebol som typ človeka, ktorý by toľko zabŕdal do kancelárskej práce. Musel som sa zorientovať v nových zákonoch, ktoré vtedy vznikali. Okrem toho som sa musel učiť aj iné veci, ktoré síce neboli v zákonoch, ale vyplývali z funkcie. Po prvom roku sme sa už ako tak naučili fungovať a postupne sa to dalo zvládať.
