Líšky v meste Martin

V extraviláne, ale i priamo v intraviláne nášho mesta bol v poslednom desaťročí zaregistrovaný sporadický výskyt diviakov (14 x), jazvecov (8 x), srnčej zveri (29 x), medveďov (9 x), ba i niekoľko vreteníc a užoviek.

Najčastejšie prenikajúcim a už aj trvalo usídleným zvieraťom je líška hrdzavá (Vulpes vulpes). Počas uvedenej doby bol od občanov prijatý oznam o výskyte živej líšky približne 90 x, zároveň zriadenci útulku postupne odstránili z mestských dopravných komunikácií a z verejných priestranstiev celkovo 79 uhynutých líšok, z nich jedna bola v dôsledku prítomnosti výrazných klinických príznakov ochorenia odovzdaná príslušnému veterinárnemu ústavu. Ostatné nájdené telá sa javili z hľadiska možných infekčných chorôb ako zdravé. Počet líšok v meste z roka na rok narastá, pretože líšky rodia svoje mláďatá už priamo v mestskom areáli (najmä v upustených budovách a nevyužívaných humnách pri rodinných domoch), čím sa každou ďalšou a novou generáciou mláďat znižuje až stráca ich opatrnosť a odstup od človeka, čo si občan následne vysvetľuje ako dôsledok ich ochorenia na besnotu a z toho plynúceho zvyšujúceho sa ohrozovania. Nie je tomu tak, aj keď ani táto možnosť sa nedá definitívne vylúčiť.

Ak niekto nájde poranenú líšku, neschopnú pohybu alebo aj líšku uhynutú, nech sa vyvaruje akejkoľvek manipulácie s ňou a nech nález oznámi buď mestskej alebo štátnej polícii či priamo martinskému útulku, respektíve poľovníckemu zväzu.

Na jednej strane možno čiastočne prítomnosť zvierat v meste akceptovať (okrem medveďov a diviakov) – teda rovnako, ako sme si kedysi zvykali a zvykli na prítomnosť veveričiek či kún, zvykáme si postupne aj na iné zvieratá. Líška je však v tomto prípade špecificky živočích, nakoľko je v podvedomí verejnosti uložená predstava šírenia nebezpečnej besnoty po pohryznutí líškou. Z toho dôvodu občania naliehavo žiadajú odstránenie líšok z aglomerácie mesta. Obvykle svoju požiadavku adresujú Mestskému úradu v Martine, ktorý však – rovnako tak ako jeho útulok – v danej veci žiadne kompetencie a ani povinnosti nemá: je však potrebné, aby mesto každý takýto podnet preposlalo kompetentnému orgánu, ktorým je miestna poľovnícka organizácia.

Podľa platného zákona o poľovníctve nie je za štandardnej situácie (t.j. v dobe, kedy nebola zistená a potvrdená lokálna prítomnosť besnoty) možné uloviť líšku zastrelením priamo v uliciach a priestranstvách mesta. K dispozícii však majú poľovníci iný postup, ktorým je odchyt líšky do odchytovej pasce a jej následné vypustenie v inom teritóriu, pričom však návrat líšky do areálu mesta nie je vylúčený, ale naopak, je vysoko pravdepodobný. Ako teda s odchytenou líškou poľovníci naložia, závisí od ich rozhodnutia na základe viacerých okolností a faktorov.

Skúsenosti z uplynulých dvoch desaťročí však ukázali, že poľovníci o takýto postup záujem v minulosti nemali, a tak problém a aj sťažnosti voči mestskému úradu pretrvávali. Z toho dôvodu podal martinský Útulok pre zvieratá poľovníckemu zväzu návrh na spoluprácu, spočívajúcu v zapožičaní útulkovej pasce na psov (vhodnej aj na líšky) najbližšiemu poľovníckemu združeniu, ktoré pascu v dotknutej lokalite nainštaluje. Pracovníci útulku následne počas dňa niekoľkokrát monitorujú pascu a zisťujú prítomnosť v nej uviaznutej líšky. Na tento účel spolupracuje útulok aj s občanmi, ktorí zo svojich blízkych obydlí priamo sledujú nainštalovanú pascu a hlásia odchyt líšky. Táto informácia je bezodkladne preposlaná poľovníckemu združeniu.

Tento postup je však spojený s viacerými problémami: napríklad do pasce vojdú aj psy počas vychádzok, čo následne vyvoláva nevôľu ich držiteľov, preto je vhodné umiestniť pascu na vyvýšené miesta, kam sa líška dostane, psy však nie. Pasca je označená upozorňujúcim textom (zákaz manipulácie, telefónne číslo útulku a i.)

Problémom sú aj možnosti okamžitej informovanosti verejnosti o realizovanom postupe. Optimálna je bezodkladná výroba malého plagátiku a jeho distribúcia občanom priamo v uliciach sídliska za pomoci útulkových dobrovoľníkov a oznam na webových stránkach mesta a sociálnych sieťach.

Vypracoval: Vladimír Hatara, MsÚ Martin