MARTIN. Jozef Turzík je jedným z ľudí, u ktorých vek nehrá veľkú úlohu. Vo svojich 80-tich rokoch pravidelne aj s manželkou chodia na výlety do hôr, obaja patria k vášnivým turistom. Jozef sa k prechádzkam po horách dostal už počas svojej vojenskej služby na česko-nemeckých hraniciach. Slúžil na Šumave medzi Modravou a Kvildou, kde je okolité prostredie nebezpečné. Sú tam bažiny a človek sa tam môže ľahko stratiť či zaboriť.
„V noci sme chodievali bez baterky, nesmeli sme svietiť. Keď som tam prišiel prvý raz, bol som viac na zemi, ako na nohách. No po čase som si zvykol, vedel som, kde je každý kmeň či kameň a naučil som sa, kde treba zdvihnúť nohu,“ spomína Jozef na svoju vojenskú službu.
Nová nemocnica v Martine má stáť o tri roky, dopravné napojenie je 20 rokov len na papieri Čítajte Rande na horách
Po vojenčine pracoval v Bratislave a tam sa spoznal aj so svojou manželkou. Na prvé rande ho zobrala na 30-kilometrovú túru. Keďže chodila do turistického krúžku, chcela mu ukázať okolité kopce.
„Presne si pamätám, bolo to 17. februára 1966 a bol vtedy krásny čas. Lenže na prvý raz to bolo príliš. Išli sme z Koliby v Bratislave na Železnú studničku, ďalej cez Marianku a Borinku až na Hrad Pajštún. Bol som zničený ako pes, na železničnej stanici som si sadol na lavičku a nevedel som vstať, takú som mal svalovicu. Ale veľmi sa mi to zapáčilo a odvtedy chodíme stále,“ vrátil sa v spomienkach.
