MARTIN Žiadala, aby ženy v Saudskej Arábii mohli šoférovať auto bez svojho mužského poručníka. V divadelnom predstavení si uťahoval z mjanmarskej armády. Spolu so spolužiakmi na tureckej univerzite organizovali pochod za práva LGBTI+ komunity. Všetci skončili za mrežami.
O príbehoch neoprávnene uväznených občanov sa verejnosť dozvedala z článkov. No nielen z nich. Matúš Ján Capko z Martina ich preniesol na papier. Práve kresbami upozorňuje na spoločenské problémy a porušovanie ľudských práv.
Siaha pri tom po aktuálnych témach či takých, o ktorých sa hovorí málo alebo vôbec. „Snažím sa všímať, čo sa v spoločnosti deje alebo na čo sa neupozorňuje. Zároveň ma motivuje potreba informovať,“ vraví Matúš, ktorý študuje novinárčinu.
Z bolestí brucha sa vykľula rakovina hrubého čreva, dokázal sa však opäť postaviť na nohy Čítajte Naposledy znázornil ruskú umelkyňu a aktivistku Jelenu Osipovú, ktorá vystupuje proti vojne na Ukrajine. Počas policajnej razie v Petrohrade jej zabavili diela, známej odporkyni Putinovo režimu teraz hrozia roky vo väzení. Hneď niekoľko kresieb venoval Matúš obetiam vraždy v bratislavskej Teplárni. Plánuje sa pustiť do ďalšej, aby sa nezabudlo.
No neostáva len pri papieri a ceruzke. Pred štyrmi rokmi sa mladý študent pridal ako dobrovoľník ku Amnesty International Slovensko.
O tejto ľudskoprávnej organizácii sa prvýkrát dozvedel na strednej škole na hodine občianskej náuky. Učiteľka vtedy žiakom hovorila o marginalizovaných skupinách, sexuálnych menšinách i o tom, akej diskriminácii na Slovensku čelia.
„A to ma zaujalo. Žijeme v spoločnosti, v ktorej sa tieto problémy naozaj dejú. Len tým, že bývam v pokojnej časti mesta a chodím na dobré gymnázium, sa ma až tak nedotýkajú” uvedomil si vtedy ešte ako 17-ročný stredoškolák. Ako ďalej hovorí, pocítil potrebu iniciovať sa. A v téme ľudských práv sa angažuje dodnes.
Chceli priniesť príbehy zo života menšín, gej nesmel prísť
S diskrimináciou má osobnú skúsenosť. Videl ju v priamom prenose, pri organizovaní Živých knižníc, projekte Amnesty International.
Svoj príbeh v ňom rozprávajú jednotlivci, ktorí v spoločnosti čelia vylúčeniu a predsudkom. Rómovia, ľudia so zdravotným hendikepom, migranti či ľudia z LGBTI komunity. Tieto „Živé knižky” si môžu pozvať aj školy. Iniciatívne sa tejto možnosti chopil Matúš aj s pomocou svojej vyučujúcej.
Paradoxne, na podujatie o živote ľudí z menšín nesmel prísť gej. „Jednou zo Živých knižiek bol muž, porozprávať mal o svojej skúsenosti geja na Slovensku, aj v súvislosti s diskrimináciou. Vedenie školy pre jeho účasť akciu zakázal,” hovorí Matúš.
