Osemnásťtýždňová misia trénera Tomáša Segíňa na lavičke ženského hokejového tímu MHK Martin lepšie ani dopadnúť nemohla.
Tím, ktorému po základnej časti patrila štvrtá priečka, porazil v play-off dvoch najväčších ašpirantov na titul. Najskôr v semifinále vyradil Prešov a vo finálovej sérii zdolal Poprad.
Prospela zmene klímy
Desiaty majstrovský titul získali Martinčanky v roku 2009, takže na jedenásty čakali štrnásť rokov. Pritom ešte na začiatku decembra nič nenasvedčovalo tomu, že sezóna bude mať zlatú bodku.
Čo sa ešte dočítate:
- prečo tréner Martina pred semifinále vedel, čo môže očakávať od svojho kolegu z druhej striedačky,
- vďaka čomu zdolali Martinčanky v play off dva tímy, ktoré počas základnej časti v súťaži jednoznačne dominovali,
- v čom mal tréner Martina Tomáš Segíň šťastie,
- prečo kouč nevie, ako vyzerala druhá fáza majstrovských osláv,
- či bude úspešný tréner sedieť na lavička Martina aj v novej sezóne.
„Keď som prišiel k tímu, niektoré dievčatá nemali chuť hrávať ani trénovať, pričom hokej mali na svojom rebríčku priorít na úplne spodných priečkach. Začal som s babami debatovať, telefonovať, no tiež ich počúvať. Oplatilo sa, spätná väzba bola výborná. Tréningová účasť sa výrazne zdvihla, pričom na zápasy sme začali mať k dispozícii štyri útočné trojice a tri obranné dvojice, prípadne tri útočné trojice a tri obranné dvojice. Keď sa k nám pridali aj dievčatá z projektu ŠKP, niektoré hráčky sme musel nechať na tribúne, pretože sa na zápasovú súpisku nezmestili,“ vracia sa kouč k fáze sezóny, keď sa dôležité veci začali otáčať k lepšiemu.