MARTIN. Predbehli dobu. Kým o potrebe povinnej environmentálnej výchovy sa hovorí najmä v poslednom období, na martinskom gymnáziu sa žiaci učia o klimatickej kríze, likvidácii odpadov, obnoviteľných zdrojoch energie či udržateľnom spôsobe života už 14 rokov.
Samostatný predmet „energia” vyučuje Jana Beňušková. Vyštudovala fyziku a matematiku, no k ochrane životného prostredia ju ťahalo už na strednej škole.
Na nový predmet sa spočiatku pozerali kolegovia aj okolie skepticky. Učebnice neboli, materiály na hodiny si pripravovala sama. Ako vraví, na kolene, ako najlepšie vedela. Po rokoch skúseností vydala zbierku aktivít environmentálnej výchovy pre stredné školy Energia pre život.
Peniaze na fungovanie hľadá aj Martin, zdvihne miestne dane a poplatky za odpad Čítajte Klasická prednáška, skúšanie pri tabuli či písomky na jej hodinách nehrozia. Rovnako ani pasívne sediaci žiaci v lavici. „Je to zastaraný spôsob preverovania vedomostí. Časy pokročili. Žiaci samostatne vyhľadávajú informácie, prezentujú svoje zistenia a riešenia, argumentujú. Je to vhodný predmet na rozvoj kritického myslenia,” vraví s tým, že sa aktivity snaží prepojiť s každodenným životom.
A tak žiaci zisťujú svoju vlastnú uhlíkovú stopu, emisie rodinného osobného auta, o spotrebe elektrickej energie sa učia pri experimente s rýchlovarnou kanvicou, bádajú tiež, či energetické nápoje naozaj dávajú krídla.
V rozhovore sa dozviete
- Prečo na hodinách neskúša ani nedáva písomky,
- prečo by malo byť envirovzdelanie povinné aj pre politikov,
- či sa mladí správajú k životnému prostrediu ohľaduplnejšie,
- pri ktorom dokumente študenti nedýchajú,
- či sú aktuálne opatrenia v rámci klimatickej krízy dostatočné,
- prečo má pocit viny za cestu autom na lyžovačku v Alpách.
Envirovýchova nekončí za dverami triedy. Na chodbách Gymnázia Viliama Paulínyho-Tótha majú kompostéry s dážďovkami, kde môžu študenti vyhadzovať zvyšky desiaty, banánové šupky či ohryzky z jablka. No nie je to len o separovaní odpadu. Jana Beňušková si kladie vyššie ciele.
Chce, aby ich absolventi robili rozhodnutia v prospech životného prostredia, aj keď budú riadiť firmy či zastávať posty vo verejnej správe. „Ľudia, ktorí idú do politiky alebo štátnej správy, by mali mať environmentálne vzdelanie,” vraví Beňušková. Ako dodáva, aktuálne vidno v týchto kruhoch povrchnosť a nevzdelanosť.
Klimatická kríza, obnoviteľné zdroje energie, udržateľnosť. Ide o výsostne aktuálne témy, vy o nich učíte už 14 rokov. Ako to, že ste už v tom čase predvídali potrebu environmentálneho zameraného predmetu?
Školská reforma v roku 2008 umožňovala zaviesť vlastné predmety. My, v predmetovej komisii fyziky, sme sa rozhodli pre environmentálne zameraný. Následky globálneho otepľovania sa prejavovali už v tom čase. A bolo zrejmé, že energetické nároky ľudstva sa budú zvyšovať. Obyvateľov pribúda, potrebujeme jesť, piť, dýchať, mať teplo, elektrinu, používame autá, cestujeme, produkujeme množstvo odpadov. Každý rok sa dejú veľké zmeny. Dochádza ku klimatickým zmenám, vyvstáva množstvo problémov, ktoré civilizácia musí riešiť.
U nás navyše nemáme taký vzťah k životnému prostrediu, ako napríklad v severských krajinách, kde neexistuje, aby ľudia vyhadzovali odpadky na verejné priestranstvá. My to v sebe nemáme.
Hovoríte, že je potrebné vzdelávať sa v tejto oblasti už od detstva. Prax totiž ukazuje, že nemáme v sebe prirodzene zakorenenú prioritu chrániť životné prostredie.
Pamätám si, že už keď som ako malá chodievala do hory, ľudia vyvážali odpad za domy, do lesa. Prišlo mi to voči prírode strašne kruté. Asi každý ju vnímame ako miesto, kde hľadáme oddych, energiu. A takéto nelegálne skládky vznikali odjakživa a pokiaľ nebol zavedený systém, kam s odpadom, bolo zrejmé, ľudia ho odvezú na miesto, kde ho nebudú mať na očiach. Pretrváva to doteraz. Popri cestách nechávame zvyšky mŕtvych zvierat, porozhadzované fľaše s močom a iné, veľakrát nechutné odpadky.
Keď ste s predmetom začínali, stretli ste sa so skepsou aj zo strany kolegov a verejnosti.
Skôr si vyslovene klopali na čelo, na čo bude taký predmet. Ale je zásadné, aby sme sa vedeli správať k životnému prostrediu. Lebo keď nebude fungovať, bude ohrozená naša bezprostredná bezpečnosť a naše fungovanie. Potom budeme riešiť už len to, ako prežiť. Príroda si poradí aj bez nás.
Ako hodina energie prebieha?
Systém prednáška, skúšanie, písomky sme zavrhli už pri koncipovaní predmetu. Snažím sa ísť cez žiacke aktivity - pracovné listy, zadania. Žiaci samostatne hľadajú informácie, navrhujú riešenia, prezentujú, diskutujú, argumentujú.
Cyklocestu lemuje odpad, pochádza zo skládky v Martine Čítajte Páčilo sa im zadanie o uhlíkovej stope dopravných prostriedkov. Mali zadanie - ideme z Martina do Barcelony, autom, vlakom, lietadlom, na motorke, či lietadlom alebo loďou do New Yorku. Každý si mal nájsť trasu, vhodnú emisnú kalkulačku a spočítať uhlíkovú stopu svojho dopravného prostriedku. Veľmi ich prekvapili výsledky pri plavbe loďou. Sú to obrovské monštrá s veľkou spotrebou, často palív nízkej kvality, čo zanecháva veľkú environmentálnu stopu. Hovoríme už o tonách emisií na osobu.
Študenti sa na vašich hodinách učia o klimatických zmenách, likvidácii odpadov, či fosílnych palivách. Ide o náročné, nie vždy záživné témy. Ako ich pútavo podať?
