MARTIN. V okolí martinského sídliska Košúty už každoročne vídať vretenice. Na ich výskyt v uplynulých dňoch upozornili aj členovia mestského výboru.
„Košúty obklopujú biotopy, ktoré sú pre tohto chráneného živočícha prirodzené a sú jeho domovom. Preto je na mieste opatrnosť v prípadoch, keď zablúdia medzi paneláky, na parkoviská, kde v období, kedy ešte počas dňa kolíšu teploty, hľadajú vyhriate miesta,“ informovali na sociálnej sieti.
V blízkosti sídliska majú dostatok potravy, vody aj slnkom vyhriatych plôch. Ideálnym prostredím je pre ne najmä Atilov vŕšok.
„Rozmnožujú sa tu, nachádzajú tu kvalitné zdroje potravy, miesta na zimovanie a aj priestory, kde sa môžu slniť po zime,“ potvrdzuje zoologička správy Národného parku Veľká Fatra Mária Apfelová.

Vretenica je studenokrvný živočích. Na to, aby dokázala fungovať a prenasledovať svoju korisť, potrebuje zvýšiť svoju teplotu.
„Vretenice vyhľadávajú na juh otočené stráne alebo miesta, kde svieti slnko. Veľmi často sa slnia teraz po zime,“ vraví s tým, že telo si chodia plazy vyhrievať aj v prípadoch výrazne kolísavých teplôt.
Okrem tepla majú v lokalite aj dostatok vodných zdrojov. Jazero a potôčik, v ktorých tiež nachádzajú obojživelníky a iné druhy potravy. Živia sa najmä hmyzom a hlodavcami.
Susedia s vretenicami
Okrem vhodných podmienok na život však majú v blízkosti aj paneláky. Hustejšie osídlenie územia nastalo podľa zoologičky až neskôr.

„Vretenice tu boli skôr, ako sa rozrástlo sídlisko v bezprostrednej blízkosti týchto lokalít. Logicky z toho vyplývajú možné konflikty,“ hovorí.
Ako upozorňuje, vretenice sa môžu nachádzať najmä v hlbšej tráve a na výslnných stanoviskách.
„Naše odporúčanie je mať v bezprostrednej blízkosti sídliska alebo obývacích priestorov vykosené trávniky, aby bol dostatočný prehľad, či sa tam plazy nachádzajú alebo nie a aby sa ľudia mohli vyhnúť kontaktu s nimi,“ radí zoologička.
V článku sa dozviete
- Aké podmienky na život potrebujú vretenice,
- v akých prípadoch dochádza k uhryznutiu a uštipnutiu,
- akú formu prevencie proti stretom ľudí s hadmi pripravujú,
- že jedom šetria,
- akú úlohu v prírode zohrávajú.
Už v minulosti evidovali strety človeka s hadom, ktoré skončili uhryznutím alebo uštipnutím.
Dochádza k nim väčšinou vtedy, keď sa had bráni. Keď ho človek náhodou pristúpi alebo sa ho snaží chytiť. Tento jediný jedovatý druh hada na Slovensku môže človeka aj uštipnúť, ako však dodáva odborníčka, jed potrebuje najmä na lov.