Vďaka týmto skvelým minuloročným výsledkom získal Alexander Slafkovský ocenenie Kanoista roka 2022 a rozšíril tak svoju bohatú zbierku úspechov. Jediné, čo mu v nej zatiaľ chýba, je olympijská účasť.
O miestenku do Paríža zabojuje v internej kvalifikácii s ďalšími tromi reprezentačnými kolegami. Aj o tom sme sa s ním porozprávali v Turčianskych Tepliciach, kde prišiel podporiť Beh zdravia.
Prišli ste do Turčianskych Teplíc z pozície hosťa podporiť Beh zdravia, ktorého hlavné preteky merajú desať kilometrov. Aký je vzťah špičkového kanoistu k takýmto behom?
Ako dieťa som musel absolvovať viacero operácií nôh, takže kondíciu sa snažím naberať inak ako behom. Ešte keď som bol menší, tak sme na kanáli mali beh okolo stavidiel a to bolo možno nejaké dva kilometre. To je asi najdlhšia trať, ktorú som zabehol.
Z Liptova to k nám nemáte ďaleko, poznáte turčiansky región?
Mám deda z Nitrianskeho Pravna, takže po odbočku na Prievidzu to mám zjazdené celkom slušne. Okolo Turčianskych Teplíc sme išli len párkrát ešte po starej panelovke a to bol naozaj zážitok (smiech). Teraz už to je oveľa lepšie a veľmi príjemným dojmom pôsobí aj mesto.
K akým športom ste v detstve mali blízko?
Od malička som lyžoval, pretože mama bolo reprezentantkou v lyžovaní, otec zas plavec, takže sme robili všetky možné druhy športov.
Čo sa ešte dočítate:
- či si treba na vodnoslalomárskej trati rozvrhnúť sily, alebo "stačí" ísť od začiatku naplno,
- čo sa skrýva za jeho športovou dlhovekosťou,
- ako dlho trvala vodnoslalomová jazda kedysi a koľko trvá dnes,
- či pred každou sezónou dostane novú loď,
- prečo si vybral súťaženie v technicky náročnejšom kanoe a neuprednostnil radšej kajak,
- s čím porovnal trate, ktoré musí zdolávať počas jazdy,
- ktorý vodnoslalomársky areál sa dá nazvať posvätným miestom tohto športu,
- kto zo špičkových slovenských jazdcov sa v jeho disciplíne dostane na najbližšiu olympiádu,
- prečo ho ako dieťa museli päťkrát operovať.
Kedy vám učaroval vodný slalom?
Už ako dieťa ma mama na kočíku vozila ku kanálu, ktorý je u nás v Liptovskom Mikuláši, a hodiny som sa dokázal pozerať na tých, čo sa tam „člnkovali“. Potom o pár rokov neskôr sa kamarát z lyžiarskeho klubu prehlásil na vodácky, pričom doma som povedal, že to tiež skúsim a od šiestich rokov, čo bolo pomerne skoro, som tam.
