MARTIN. Rozhodnutie vedenia klubu HK Martin ukončiť svoju činnosť a prvoligovú licenciu posunúť subjektu Prešov Hockey, vyvolalo podľa očakávania najmä medzi fanúšikmi turčianskeho celku búrlivé reakcie.
Dôvody, ktoré viedli k tomuto kroku, sme v rozhovore detailne rozobrali s dvomi najvyššími predstaviteľmi klubu – prezidentom Michalom Mojžišom a riaditeľom Milanom Murčekom.
Približne pred týždňom ste oznámil, že licenciu posúvate do Prešova za dohodnutú finančnú kompenzáciu. S akými reakciami ste sa od zverejnenia spomínanej správy stretli?
Milan Murček. (zdroj: ARCHÍV MM)Milan Murček (ďalej len riaditeľ): Ľudí, ktorí reagovali, rozdelím na tri skupiny. V prvej sú kolegovia z iných športových klubov, ktorí naše rozhodnutie absolútne chápali, pretože majú rovnaké problémy a takisto nie sú ďaleko od toho, aby dopadli rovnako ako my. Do druhej skupiny patria naši stabilní dlhoroční partneri. Boli sklamaní, no ako ľudia podnikajúci v súkromnej sfére ocenili, že po nás nezostali dlhy, tak ako sa to stalo v minulosti. Treťou skupinou sú fanúšikovia.
Viacerí sa ma na vzniknutú situáciu pýtali či osobne, alebo telefonicky, každému som veci vysvetlil a nakoniec vedeli naše rozhodnutie akceptovať. Kto má úprimný záujem poznať dôvody, ktoré nás viedli k nášmu rozhodnutiu, tak mu ich rád vysvetlím.
Nemrzí vás, že koniec klubu HK Martin má negatívny dopad na martinský mládežnícky hokej?
Riaditeľ: Samozrejme, že nás to všetkých mrzí a nikoho neteší, že sa to celé takto skončilo. Pri tejto príležitosti sa však musím vrátiť do leta 2017, keď skončil klub MHC Martin. V tom čase som bol štatutárom mládežníckeho klubu MHA, teda zažíval som presne tú istú situáciu, ako zažívajú v MHA dnes. Bolo nám jasné, že seniorský hokej treba zachrániť, pretože bez neho skôr či neskôr skončí i mládež.
Treba povedať, že nám výrazným spôsobom pomohlo vtedajšie vedenie mesta – a to nielen finančne, no tiež na diplomatickom poli. Podarilo sa nám zachrániť extraligovú licenciu pre juniorov i dorastencov, ktorí o ňu mali prísť rovnako ako seniori, keďže v tom čase tieto dva mládežnícke tímy patrili pod MHC.
Podmienkou bolo, že musíme zaplatiť dlh, ktorý zostal po spomínaných mládežníckych tímoch, a potom MHA pridelia prvoligovú mužskú licenciu. Išlo približne o 30-tisíc eur, boli v tom platy trénerov či doprava. Túto časť sme vyriešili.
Dohodli sme sa teda, že mužský tím prejde dočasne pod MHA, bude mať vlastný účet a bude fungovať nezávisle od mládežníkov. Podľa vtedajších stanov musel potrebné dokumenty podpísať aj môj zástupca Tomáš Pšenka (súčasný šéf MHA Martin), ale ten si to na poslednú chvíľu rozmyslel.
Priznám sa, bol som poriadne rozčarovaný, prišli sme o prvoligovú licenciu, no nedalo sa robiť nič iné, len hľadať iné spôsoby. Na založenie nového klubu už nebol čas, takže som zašiel za Vladimírom Polakovičom, prezidentom ženského klubu MHK Martin, ten nás na prvú sezónu zobral pod svoje krídla a zaradili nás aspoň do druhej ligy.
Mesto nám dalo na rozbeh dotáciu 40-tisíc eur a dostali sme garanciu, že ak postúpime, dostaneme 60-tisíc. To sa podarilo, vtedajší primátor Andrej Hrnčiar sľub dodržal, pričom v ďalšej sezóne v januári sme už ako prvoligisti dostali dotáciu 100-tisíc. Táto položka sa dostala do mestského rozpočtu. Vtedy sme pomohli mládež zachrániť, vyplatili dlhy, aby mohli juniori a dorastenci pokračovať, vybudovali sme mužský tím, aby bola zachovaná kontinuita. Už len pre toto sa mi zdá veľmi nefér, keď nás označujú za tých, ktorí za všetko môžu.
Musíte však uznať, že presun licencie do iného mesta musel logicky rozvíriť emócie. Nedal sa nájsť spôsob, ako licenciu udržať v Martine?
Michal Mojžiš. (zdroj: ARCHÍV MM)Michal Mojžiš (ďalej len prezident): V priebehu ročníka nám nečakane vypadli traja veľkí sponzori, čo v našom rozpočte spôsobilo výpadok 130-tisíc eur. To malo negatívny dopad i na sanovanie staršej pohľadávky, ktorú sme pred sebou tlačili od času, ako nám neschválili mestskú dotáciu 100-tisíc eur, na základe nového všeobecne záväzného nariadenia, ktoré schválili poslanci mestského zastupiteľstva.
Boli sme na radnici, hľadali pomoc v súkromnom sektore, ale žiadne garancie nám nikto nedal. Maximálne sme sa dočkali sľubov, ktoré zneli asi tak, že ak sa bude dať, tak vám neskôr pomôžeme. V tejto situácii prišla ponuka z Prešova. Takže sme mali na výber dve možnosti. Ísť do novej sezóny s poriadnou sekerou, pričom nič nenasvedčovalo tomu, že sa bude dlh zmenšovať. Druhá možnosť bola zachovať sa férovo k ľuďom, ktorí pre klub pracujú, a z financií, ktoré nám ponúkli, vyplatiť resty voči nim.
Rozhodli sme sa pre druhú možnosť. Rozumiem, že fanúšikovia môžu byť nahnevaní, no zároveň som presvedčený, že aj naša pozícia sa dá pochopiť. Ešte doplním, že Prešovčania nám dali na rozmyslenie tri dni, ponuku predostreli v piatok a do pondelka chceli vyjadrenie.
Čo sa ešte dočítate:
- prečo sa nedala prvoligová licencia presunúť tak, aby zostala v Martine,
- či klub za peniaze, ktoré získal presunom licencie, splatil všetky svoje dlhy,
- ako je možné, že klub HK Martin nemal prostriedky na Slovenskú hokejovú ligu, no chcel hrať finančne náročnejšiu Profesionálnu hokejovú ligu,
- či spoločnosť Vitra definitívne skončila s podporou hokeja,
- ako sumou spoločnosť Vitar podporila hokej počas štyroch rokov, keď bola generálnym partnerom,
- či je podľa Michala Mojžiša slovenský ligový hokej z pohľadu financovania naozaj čierna diera,
- prečo niektoré firmy nechcú dávať financie do športu a ako odôvodňujú svoj postoj,
- koľko peňazí treba získať, ak chce klub hrať o postup z prvej ligy, koľko je treba na fungovanie v extralige,
- či je pravda, že na martinskej radnici o existenčných problémoch hokeja nič nevedeli,
- ako to aktuálne vyzerá so situáciou okolo martinského seniorského hokeja.
Riaditeľ: Jednoznačne nám povedali, toto vám vieme dať a za takýchto podmienok. Berte alebo neberte. Mali sme uplatnené opcie na hráčov, ktoré sme podpisovali v januári. Tiež boli v neistote a nechceli sme ich viac naťahovať.
Rozumiem tomu, že ste sa chceli zachovať seriózne voči hráčom, zamestnancom či dodávateľom, ale možno by sa našiel i niekto iný, povedzme z Martina, a ten by mohol dať rovnakú ponuku...
