Ženy v politike, v domácnosti, matky aj bezdetné. Ženy na Slovensku sa stretávajú s výraznou prítomnosťou rodových stereotypov, ktoré im bránia vyrovnať sa mužom.
Kaštieľ v Turci predávajú s lákavým pozemkom aj s hrobmi majiteľov. Žil v ňom Benjamin Franklin Čítajte „To, že ženské práva stále nie sú rovné tým mužským je fakt, nie ideológia,“ hovorí Tatiana Brnová, riaditeľka Občianskeho združenia ŽENA V TIESNI.
Prečo sa o rodovej rovnosti ťažko počúva najmä mužom a aká je situácia žien aj mužov na Slovensku?
Máte za sebou už druhý ročník výstavy Ženské práva sú ľudské práva, ktorú mohli ľudia vidieť v centre Martina, ale i online. Čaká vás ešte tretí ročník výstavy, budúci rok. Výstava poukazuje na tému rodovej rovnosti. Prečo táto téma?
Rodová nerovnosť v spoločenskom priestore stále je, sme na Slovensku. Naša krajina je veľmi stereotypná. V spoločnosti sú neskutočné priepasti, ktoré nám ženám bránia vyrovnať sa mužom. A nech to znie v dnešných časoch akokoľvek zvláštne, rozdiely sú naozaj veľké. Výstava má poukázať na niekoľko základných tém, ktoré sa týkajú rodovej nerovnosti a ponúkajú možnosť, ako by sme sa na nemohli pozerať inak. Faktom je, že keď máme pomenované rodové stereotypy a uchopenú rodovú rovnosť, tak násilie páchané na ženách, ktorému sa my ako organizácia ŽENA V TIESNI venujeme, je menšie. Tenzia v domácnostiach aj celospoločenské vnímanie rodovej rovnosti sa zjemňuje, nerovnosť sa vyrovnáva.
Výstava vznikla v rámci spolupráce s nórskymi fondmi, riešili sme, akým spôsobom osloviť ľudí v Martine a v širšom okolí, aby tému rodovej nerovnosti, respektíve rovnosti začali vnímať, mohli ju lepšie uchopiť. Výstava má niekoľko dimenzií. Prvou je, že ľudia výstavu mohli reálne vidieť na námestí, druhá dimenzia výstavy sa deje v online priestore, k témam, na ktoré poukazujeme, máme natočené spoty.
Na horách zbytočne umierajú mladí ľudia, pretože precenia svoje sily Čítajte Chceli sme na rodové stereotypy poukázať vtipnejšou formou, aj prostredníctvom humoru dať do pozornosti rodové nerovnosti, ktoré žijeme v bežných životoch bez toho, aby sme si ich vôbec uvedomovali. Ďalšou dimenziou sú aktivity na základných a stredných školách. So študentmi hovoríme o tom, ako by mal fungovať rovnocenný partnerský vzťah, od čoho všetkého sa rodová rovnosť odvíja a aj o tom, prečo sa o rodovej rovnosti tak veľmi ťažko hovorí.
Spomínali ste využitie humoru v spotoch. V čom je tam humor prítomný?
Napríklad sme poukázali na to, ako sa vníma situácia muža a ženy z rodového hľadiska, keď sa starajú o dieťa. Žena, ktorá popri starostlivosti o dieťa pracuje, môže byť vnímaná ako tá, ktorá dieťa zanedbáva, nevenuje sa mu dostatočne. Keď sa pozriete na tú istú situáciu, keď je muž napríklad s notebookom pri postieľke a pracuje, je vnímaný ako skvelý otec, ktorý si vie všetko pekne zorganizovať a stíha pracovať aj popri dieťati.
Alebo je v spotoch pekne ukázané, ako popierame mužské emócie. Stereotypne predpokladáme, že muž by nemal plakať napr. pri romantickom filme, lebo mužstvo a sila, ktorú by, v úvodzovkách, mali muži vyžarovať, sú tým popreté. A naopak, žena by pri romantických filmoch nemala byť chladná, očakáva sa, že ju film minimálne dojme. Toto sú tie paralely, stereotypné pohľady na mužstvo a ženstvo, na ktoré sme chceli poukázať. Pri natáčaní spotov herci tieto situácie poňali naozaj vtipne. Poukazovať na rodové stereotypy považujem za žiaduce, pretože nás nútia sa nad vecou aspoň zamyslieť. Lebo už len to, že nás vie niekto myšlienkou, vetou či nápadom dostať z komfortnej zóny nášho myslenia, je pokrok.
Dôsledkom stereotypného myslenia sa nevyhýba materstvo. Ženy matky, ktorých zmyslom života nie je len číra starostlivosť o rodinu, ale túžia po sebarealizácii a aktívnom pracovnom živote, sú často terčmi kritiky. Akým stereotypom matky čelia?
Keď sa žena stane matkou, predpokladá sa, že ona musí vedieť, ako sa postará o dieťa. Mnohí veria, že procesom pôrodu sa žena stane sčista-jasna osvietenou a všetkými informáciami o materstve a starostlivosti o deti zrazu disponuje. Tieto stereotypy spôsobujú u žien depresie, matky čelia veľkému tlaku, môžu mať preto pocit neschopnosti a myslieť si, že sú zlými matkami, pričom to tak vôbec nie je.
Väčšina žien sa o deti dokáže postarať, ale nie je to niečo, čo sa pôrodom stane samo. Ide o zručnosť, ktorú ženy nadobudnú počas toho, ako sa o deti starajú, často prijímajú informácie, ktoré im odovzdávajú ich mamy a staré mamy a vzdelávajú sa v tejto téme. Koniec koncov, nepoznám nikoho, kto by googlil viac ako matka, ktorej sa narodí prvé dieťa. Matky čelia veľkému tlaku v tom, čo všetko sa od nich očakáva, že musia robiť. Vezmite si len dojčenie. Od žien sa často očakáva, že musia a budú kojiť. Pre ženy, ktoré stratili mlieko alebo majú s dojčením problémy, je to neuveriteľný stres. Sú rodiny, v ktorých sa očakáva, že žena bude dojčiť, a keď to tak nie je, žena je prinajmenšom stigmatizovaná.
Vo svojej praxi som zažila aj rodiny, kde sa na ženu pozerali krivo, pretože nemohla donosiť dieťa a narodilo sa predčasne. Čelila kritike o tom, že nie je schopná ani dobrá, pretože vývoj dieťaťa v maternici nezabezpečila až do konca. Áno, mnohí ľudia sa asi krútiac hlavami opýtajú, ako si to vôbec niekto môže myslieť a v ktorom storočí to žijeme, ale áno, aj toto sa stále deje.
V rozhovore sa dočítate:
- s akými stereotypmi sa na Slovensku ženy a matky stále stretávajú,
- akým rodovým stereotypom čelia muži,
- ako sa matky samoživiteľky dostávajú na hranicu chudoby,
- prečo je rodová rovnosť pre mnohých mužov nepohodlná,
- prečo je nesprávna formulácia, že muž v domácnosti žene pomáha,
- prečo máme v politike stále málo žien a čo by sa muselo stať, aby sa to zmenilo.
Spomenuli ste tlak, ktorým matky čelia, najmä z toho, čo všetko musia urobiť. Často sú na domácnosť celkom samy.
Veľmi záleží, či je tá-ktorá domácnosť „osvietená“, pretože ak nie je a delenie domácich prác nie je v rámci domácnosti vnímané ako norma, v 90 percentách prípadov ostáva v takých domácnostiach všetko na žene. Vezmite si len starú známu vetu zo šlabikárov – Mama varí, otec číta noviny. V mnohých rodinách to ešte stále takto funguje. Zažila som to aj vo svojom okolí, muž príde domov z práce, žena mu naberie obed, potom uprace, poumýva a o všetko sa postará, pričom mužova úloha je zarábať. Rodové stereotypy sú v takýchto domácnostiach často vžité, očakáva sa, že žena sa má starať o dieťa, že to je predovšetkým jej úloha, má mať 100-percentnú domácnosť, navarené, upratané, dieťa má byť vychované – a to všetko by mala žena stihnúť ideálne za 8 hodín, kým nepríde muž domov z práce a potom by sa už žena mala venovať potrebám celej rodiny.
