MARTIN. Lekárom v Martine sa podarila unikátna a náročná biopsia u pacienta s jednou obličkou. Informovala o tom Zuzana Marčeková z marketingového oddelenia Univerzitnej nemocnice Martin (UNM).

U tejto skupiny pacientov spravidla biopsiu nerobia. Zákrok, pri ktorom z obličky odoberajú vzorku, predstavuje pre ľudí s jednou obličkou riziko.
Ide však o jediný spôsob, ktorým môžu lekári určiť diagnózu a správne nastaviť liečbu. Existuje ešte jedna forma biopsie. Pri nej je však veľká pravdepodobnosť, že vzorka nebude dostatočne reprezentatívna.
Lekári z UNM boli pri tomto komplikovanejšom odobratí vzorky úspešní. A to pri pacientovi, u ktorého mali podozrenie na rýchlo napredujúce závažné ochorenie obličky.
„UNM tak dáva novú nádej špecifickej skupine pacientov, ktorí potrebujú biopsiu obličky," konštatuje Marčeková.
Obličku mu napádali vlastné bunky
Na zákroku spolupracovali tímy Transplantačného centra a Rádiologickej kliniky UNM.
Lekári tunajšieho transplantačného centra sa nevenujú len transplantáciám, ale aj klinickej nefrológii a netransplantovaným pacientom.
V prípade podozrenia na ochorenie vlastných obličiek u netransplantovaných pacientov je biopsia jedinou možnosťou, pomocou ktorej vedia lekári určiť presnú diagnózu a nastaviť správnu liečbu.

„Biopsia je invazívny výkon, ktorý má svoje riziká, môže dôjsť ku krvácaniu, dokonca sa môže veľmi raritne skomplikovať tak, že pacient o obličku príde,“ vysvetlila primárka Ivana Dedinská.
U pacientov s jednou obličkou sa z toho dôvodu biopsia spravidla neindikuje. Možnosťou však je biopsia cez veľkú krčnú žilu, takzvaná transjugulárna biopsia.
„Riziko, že pacient zakrváca, je pri tomto spôsobe nižšie, na druhej strane je však veľká pravdepodobnosť, že vzorka, ktorá sa pri nej odoberie, nebude reprezentatívna a patológ ju nebude vedieť vyhodnotiť,“ upozornila nefrologička Ivana Dedinská.
Lekárom UNM sa reprezentatívnu vzorku touto formou biopsie u pacienta so solitárnou obličkou odobrať podarilo.
V článku sa dozviete:
- Aké riziká hrozia pacientom s jednou obličkou pri klasickej biopsii,
- ako prebiehal zákrok u tohto pacienta a čím bol špecifický,
- aký typ postihnutia lekári odhalili,
- prečo ide o novú nádej diagnostiky a liečby pre túto skupinu pacientov.
„Pacient mal vrodené ochorenie – narodil sa len s jednou obličkou. Vyvinuli sa u neho zdravotné ťažkosti, bolo u neho podozrenie na rýchlo progredujúce autoimunitné ochorenie, pri ktorom telu vlastné bunky obličku napádali a mohla úplne zlyhať. Ochorenie mohlo napadnúť aj iné orgány, preto sme sa rozhodli biopsiu urobiť,“ priblížil prípad Karol Graňák, nefrológ z Transplantačného centra, ktorý je na tomto pracovisku zodpovedný za klinickú nefrológiu.
Vzorku odoberajú takmer „naslepo“
Ako uvádza Marčeková, odobratie vzorky transjugulárnou cestou bolo oveľa náročnejšie ako klasickou metódou biopsie.
„Pri transjugulárnej biopsii je problém dostať sa cez žilový systém do samotného žilového systému obličky. Ešte komplikovanejšie je, že vzorka sa odoberá takmer „naslepo“. Pri zavádzaní bioptického nástroja nie je pod röntgenom vidieť, kde bioptická ihla smeruje, tak ako pri klasickej metóde,“ vysvetlil ďalej Karol Graňák.
V spolupráci s Martinom Vorčákom z Rádiologickej kliniky UNM sa vzorku podarilo úspešne odobrať. „Procedúra sa vykonáva pod sonografickou a skiaskopickou kontrolou zavedením zavádzača do krčnej žily, následne prechodom inštrumentácia cez srdce, cez dutú žilu do žíl obličky,“ priblížil proces zákroku Martin Vorčák.

Zákrok náročný sám o sebe bol pri tomto konkrétnom pacientovi ešte špecifickejší.
„Transjugulárna biopsia obličky sa štandardne vykonáva z pravej obličky. Špecifikum prípadu predstavoval stav pacienta s jedinou samostatnou ľavou obličkou, kedy je pre rozdielnu žilovú anatómiu výkon technicky náročnejší. Samotný zákrok u pacienta prebehol bez komplikácií s úspešným odberom reprezentatívnej vzorky,“ doplnil rádiológ Martin Vorčák.
Vyšetrenie patológom potvrdilo závažný typ postihnutia obličky, na základe čoho vedeli lekári pacientovi rýchlo podať správnu liečbu a ochorenie dostať pod kontrolu, uviedla Marčeková.
Pacienti s jednou obličkou sú nie vždy liečení správne
Pacientov so solitárnou obličkou podľa primárky Ivany Dedinskej nie je málo. Diagnózu nemajú len ľudia s vrodenou vývojovou chybou, niektorí o obličku prišli v dôsledku tumoru či iného ochorenia.
„Snažíme sa stále niekam posúvať a prinášať rôzne nové možnosti diagnostiky a liečby. Pacienti s jednou obličkou sa všeobecne v centrách ohľadne biopsie nekonzultujú, liečba im je nastavovaná prakticky naslepo a nie vždy sú liečení správne. Teraz majú u nás šancu dostať správnu liečbu,“ povedala na záver profesorka Ivana Dedinská.

V Transplantačnom centre UNM tvoria pacienti s netransplantovanou obličkou až 70 percent hospitalizácií ročne. Od vzniku pracoviska spravili lekári celkovo už viac ako 90 biopsií vlastných obličiek štandardnou cestou.