MARTIN. Venuje sa trailovému behu, lezie na skaly, je skiapinistom, bicykluje a otužuje sa. Chvíľu lietal aj na paraglajde. Pohyb, šport a aktívny životný štýl sú poznávacími znameniami tridsaťdeväťročného Martinčana Vladislava Martyneka, ktorému známi nepovedia inak než Tyger.
Práve pod týmto pseudonymom inšpiruje ľudí na internete, tvorí náučné videá napríklad o tom, ako sa pripraviť na túru, ako vydržať behať každý deň či o tom, akú základnú výbavu človek musí mať, ak mu srdce zahorí pre lezenie po skalách.
Pacientovi s jednou obličkou urobili lekári z Martina unikátnu biopsiu Čítajte Na sociálnych sieťach ho sleduje vyše päťtisíc ľudí. Nedávno s kamarátom absolvoval 560-kilometrovú trasu na bicykloch z Bratislavy do Chorvátska a v septembri sa chystá na Kanárske ostrovy, kde sa chce učiť surfovať.
„Nikto ma priamo k športu neviedol. Keď som bol malý, otec ma brával na turistiku, ale to bolo všetko. Potom prišla puberta a s kamarátmi sme po večeroch popíjali víno, pretože sme zrazu mohli. Občas sme si zahrali basketbal, ale inak sme nerobili nič extra užitočné. Láska k športu a prvé zamyslenie sa o tom, že čas viem tráviť aj efektívnejšie u mňa prišli, keď som mal osemnásť. Môj brat sa venoval horskému behu, inšpiroval ma a začal som to skúšať aj ja,“ spomína na svoje začiatky Tyger.
Vtedy ho veľmi oslovil trailový beh, teda beh do vrchu a zamiloval si aj horolezectvo.
„Potom som začal objavovať čaro skialpinizmu, bolo to v časoch, keď skialp na Slovensku len začínal komerčne rozkvitať. Mám taký sen, vyjsť na Mont Blanc na skialpoch a zletieť odtiaľ na paraglide,“ prezradil.
„Keď sme boli mladší, ešte sme prácou netrávili toľko veľa času ako dnes, za to sme veľa športovali. Bavilo nás to, s chalanmi v Turci sme boli veľmi dobrá partia. Raz sme postrehli, že nejaký horský vodca bol na Gerlachu trikrát v jeden deň. Tak sme si povedali, že dobre, my pôjdeme štyrikrát. Takéto výstrelky nám vtedy prišli atraktívne, boli niečím iné. Aj sme na ten Gerlach štyrikrát vyšli a aj sme zistili, že by sa dalo aj šesťkrát, akurát sme na to vtedy neboli mentálne pripravení. Po tomto zážitku to začalo. Bavilo nás vymýšľať rôzne turistické výzvy,“ vysvetľuje Vlado Martynek.
Cesta do Chorvátska aj na vrch Elbrus v Kaukaze
Vladislav Martynek má kopce v Turci a na Slovensku zbehané krížom-krážom, no rád zájde do hôr aj v zahraničí. Navštívil francúzske aj talianske Alpy, páčilo sa mu aj v poľských Tatrách či na Mont Blancu, ktorý zdolal peši. Nezabudnuteľné zážitky má aj z nedávnej cesty na bicykli z Bratislavy do Chorvátska.
V článku sa dozviete:
- Ako zvládli 560-kilometrovú cestu z Bratislavy do Chorvátska na bicykli,
- pri zdolávaní ktorého vrchu si museli počas lyžovania každých sto metrov líhať na zem,
- ako ho hory naučili pokore a že extrémy už nevyhľadáva,
- že mnoho ľudí v horách zomiera zbytočne, pretože sa precenia
- ako niektorí ľudia extrémnym výkonom nahrádzajú starostlivosť o duševné zdravie.
„Už mnoho chalanov z partie má rodiny, sťahujú sa za prácou, nedá sa venovať toľko času športom, pri ktorých musia byť aspoň dvaja, ako je napríklad lezenie. Musel by som si stále hľadať nových parťákov, akoby začínať odznova. Prirodzene teda vyhľadávam aj športy, ktoré môžem robiť sám. Chytila ma cyklistika. Na cestu na bicykloch sme šli s kamarátom, nijako špeciálne sme sa na ňu nepripravovali. A nebolo to pre nás ani príliš náročné. Zvládli sme to priemerným tempom za šesť dní,“ vysvetľuje.
