MARTIN. Ako mladý chalan sa Mário Dočekal spolu s kamošmi túlali po Martine a viedli dlhé rozhovory o hudbe. Až kým jeho otec neodišiel na protialkoholické liečenie a hudobné štúdio ostalo bez dozoru.
Mário alias Subtension vydával skladby v najprestížnejších drum and bassových vydavateľstvách a hral po celej Európe. Dnes má vlastnú školu hudobnej produkcie LFO v Bratislave a mení smer.
„Tvorba drum and bassových pesničiek pripomína kresbu technických výkresov. A ja som si uvedomil, že už nechcem kresliť technické výkresy, chcem maľovať. Chcem robiť hudbu, ktorá má emóciu,“ otvorene hovorí o svojej kríze žánrovej identity Subtension.
Po náročnej operácii sa môžu znova nadýchnuť. Pacienti s ochorením pľúc majú modernú pomôcku Čítajte Hudba vás zaujímala už v detstve? Aké ste boli dieťa?
Bol som poslušný, pokojný, dobrý chlapec, ale veľmi zlý žiak. Stále som si žil vo svojom svete. Učiteľky si mysleli, že je to so mnou katastrofálne. (smiech) Bol som taký až do strednej. Nebol som vyvrheľ, ale skrátka na hodinách som neustále premýšľal nad vecami, ktoré s preberanou látkou nemali nič spoločné. Zaujímala ma technika, autá, rôzne gombíky, reproduktory, ozvučenie, osvetlenie, počítače. Zvykol som si ich aj kresliť, podľa toho, čo ma práve v tom čase oslovovalo. Inklinoval som skôr k technickej časti hudobného sveta než k samotnej hudbe.
Pochádzate z hudobnej rodiny. Asi to muselo mať na vás nejaký vplyv.
Áno, môj otec je spoluzakladateľom hudobnej skupiny Team. Bol prvým spevákom, ešte pred Paľom Haberom, zložil v rámci Teamu veľa pesničiek. Ale v detstve a mladosti som si nikdy nehovoril, že budem pokračovať v jeho stopách. Zaujímala ma viac iná forma hudby, technické vybavenie, dídžejing. Vôbec som nevnímal, že by mala otcova kariéra na mňa priamy vplyv, no podvedome asi áno. Koniec koncov, aj ja sa teraz dostávam viac k skladateľskej činnosti, párty, dídžejing a veci okolo toho vnímam už ako taký ošiaľ mladosti, opúšťa ma to.
V rozhovore sa dozviete aj:
- Či sa na Slovensku dá živiť hudbou,
- prečo je preto potrebné robiť v rámci umenia kompromisy,
- ktorej drum and bass-ovej legende sa zdal jeho zvuk unikátny,
- prečo je na Slovensku umenie na konci reťazca priorít,
- prečo ľudia v zahraničí viac prijímajú rôznorodú hudbu,
- ako založil modernú hudobnú školu, jedinú svojho druhu na Slovensku.
Ale dídžejingu aj produkcii drum and bass hudby ste sa úspešne venovali roky. Ľudia vás registrujú pod umeleckým menom Subtension. Kedy nastal zlom, že sa z chlapca, ktorého bavili reproduktory, stal úspešný interpret?
S partiou chalanov, s ktorými som chodil von, sme sa veľa rozprávali o hudbe, skúšali sme tvoriť prvé pesničky. Najmä s Jakubom Šenšelom, ktorý bol neskôr môj blízky spolupracovník. Hudba bola pridanou hodnotou nášho kamarátstva, nesedeli sme len tak na lavičkách a nepili alkohol, robili sme pesničky. Na prelom si pamätám celkom presne. Boli letné prázdniny, mal som asi 15 rokov, prestupoval som z „gympla“ na filmovku do Košíc. Môj otec vtedy po veľmi dlhých rokoch začal opäť piť, šiel na liečenie a mne doma ostalo voľné štúdio, ktoré som využíval. Je to trochu tragikomické, keď si na to teraz spomínam, ale toto bol prvý impulz, vtedy som začal robiť hudbu.
Mal som dostupnú techniku a s kamošmi sme sa hecovali. Snažili sme sa jeden druhého predbehnúť v tom, kto urobí technicky lepšiu pesničku. Existoval slovenský portál, volal sa Trackers, na ktorý sme svoje pesničky dávali. Ľudia ich mohli komentovať a to nás posúvalo dopredu. Odrazu sme boli v komunite, vedeli sme sa zaradiť. Mohli sme si zrazu uprostred našich obyčajných životov povedať, že sme hudobní producenti a cítiť sa o niečo dôležitejšie. (smiech) Chcem tým povedať, že nám pomohla aj identifikácia s touto identitou.
Začalo to naberať na obrátkach približne po roku, keď boli výstupy kvalitnejšie. S Jakubom Šenšelom sme mali vlastný hudobný projekt, volal sa soundNbeats. Vydávali sme pesničky, začali sme spolupracovať s rôznymi umelcami. Fungovali sme od roku 2009 do roku 2012. Potom prišla serióznejšia ponuka zo serióznejšieho vydavateľstva a povedal som si – okej, predtým sme vydali aj kopec blbostí, začneme odznova s čistým štítom a urobíme nový zaujímavý projekt. Tak v roku 2012 vznikol projekt Subtension, v ktorom som nakoniec ostal iba ja.
Je zaujímavé, že keď spomínate Subtension, hovoríte o tom ako o projekte a nie ako o svojom umeleckom mene. Nie ste s ním identifikovaný, nie je to vaša identita umelca?
To je super otázka. Hm, v poslednej dobe veľa premýšľam nad tým, či je to niečo, čo chcem naozaj robiť. Podarilo sa mi tým živiť nejaký čas, no je to pomerne stresujúce. Keď sa chce človek živiť hudbou, musí robiť nejaké kompromisy v rámci umenia.
