MOŠOVCE. V obci sme si pripomenuli 40. výročie založenia Múzea mošovských remesiel.
Lokálpatriot Grajciar: Festivalom Fest jedlo som si splnil svoj gastronomický sen pre Martin Čítajte Pri príprave 750. výročia prvej písomnej zmienky o vzniku obce Mošovce v roku 1983 si predstavitelia obce stanovili tri hlavné udalosti.
Prvá bola poklepanie základného kameňa pre výstavbu rodného domu Jána Kollára. Druhá bola slávnostne dať do užívania vodovod. A tretia bola vybudovať múzeum nástrojov mošovských remesiel, pričom voľba umiestniť ho padla do bývalej kaplnky Révayovcov.
Poklady z povál a pivníc
Kaplnku postavili v roku 1911 ako súkromnú modlitebňu a v suteréne ako hrobku. V roku 1983 bola kaplnka zanedbaná a nám sa zapáčila na náš účel. Poopravovali sme ju a začali zbierať nástroje.
Mošovce už okolo roku 1200 boli známe ako remeselnícka obec. Bolo utvorených 16 cechov. V nich sa združovali remeselníci a ich poslaním bolo odborne vyrábať výrobky, učiť tovarišov remeslám.
Pozbierať nástroje od občanov nebolo ľahké. Vtedy som prešiel mnohé povaly a pivnice domov a moje úsilie bolo úspešné. Mnohé nástroje mi občania dali a boli hrdí, že budú zachované a vystavené v múzeu v Mošovciach.
Zozbierané veci nám poopravovali a zakonzervovali pracovníci Múzea z Martina a konštatovali, že také vzácne nástroje nemajú ani v Martine. Predmetov pri založení bolo asi 300, dnes je ich tam blízko 500 exponátov.
Výstavou ukazujú zručnosť svojich predkov
Prvý založený cech, písomne doložený, bol v roku 1548 cech ševcov – obuvníkov a čižmárov. Postupne sa pridávali krajčíri, stolári, kováči, kožušníci, fľagnári – títo predávali rôzne látky a modrotlač. Ďalej kolári, remenári, blanári či zámočníci.
Zaujímaví z nášho dnešného pohľadu boli gombičkári, olejkári, zlatníci – výrobcovia šperkov, výrobcovia bryndze, piva. Tesári mali veľký nástroj na dvíhanie drevených domov pri ich opravách.
Každý cech mal majstra, tovarišov a učňov. Učeň pri zaúčaní sa do svojho remesla mal povinnosť pomáhať aj pri domácich prácach svojho majstra. Po vyučení, ako tovariš, musel ísť na vandrovku, zbierať zručnosti v remesle. Každý cech mal svoje pečatidlo, sú v múzeu zachované.
V Turci otvorili prvý mobilný hospic pre nevyliečiteľne chorých pacientov Čítajte V obci bolo viacej gazdov. Im pomáhali paholci a pastieri. Aj z ich práce sa zachovali mnohé nástroje ako krosná, trlice, česáky na ľan, kolovrátky a iné. Mal som šťastie, že mnohé nástroje som poznal po rodičoch, starých rodičoch, susedoch a iných. Remeslá ma stále zaujímajú.
Cechy zanikli po roku 1872. Vznikali väčšie firmy s modernejšou výrobou, napr. Baťa, Nehera, železiarne. Muzeálnou výstavou sme ukázali zručnosť a schopnosť našich predkov v ich živobytí. Mošovce do tej doby boli jednou z najväčších obcí v Turci.
Dokazuje to i skutočnosť, že pri mnohých cechoch si postavili aj nemocnicu. Činnosť však nezačala, lebo stavbou železnice nás predbehol Martin. Plánovaná trasa železnice v mošovskom chotári bola cez mošovský park, čo gróf Révay nedovolil.
Sme radi, že máme v obci vybudované zariadenia – obnovený Rodný dom Jána Kollára a Múzeum mošovských remesiel – čím máme čo odovzdať mladej generácii.
Vznik múzea takto v odbornej prednáške prítomným priblížil Ľudovít Páleš, člen Klubu dôchodcov v Mošovciach.
Po ťažbe ostalo jazero v zlom stave. Dobrovoľníci ho vyčistili od odpadkov, opravili aj poškodenú hrádzu Čítajte
Autor: Ľudovít Páleš, Klub dôchodcov v Mošovciach
