MARTIN. Tridsaťdvaročný Adam pochádza z Trenčína z maďarskej rodiny. O tom, že má partnera, jeho rodina vie, no hovoriť o bezpodmienečnom rešpektujúcom a láskavom prijatí by bolo prehnané.
Maťo je z Martina a ešte vždy, vo svojich tridsiatich jeden rokoch, si denne kladie otázku, ako svojim najbližším povedať, že to cíti inak.
Adam s Martinom majú stabilný a šťastný partnerský vzťah už sedem rokov, pracujú, bývajú v Bratislave, no ani tam by sa neodvážili prejsť sa po ulici držiac sa za ruky.
Žijú tak trochu dvojitý život a o svoju slobodu sa musia deliť so strachom. Prečo? Pre nenávisť v spoločnosti.
Vstup do Národného parku Veľká Fatra nespoplatnia, starostky šíria dezinformáciu Čítajte Pre citlivosť témy aj pochopiteľné dôvody odznejú v tomto článku len krstné mená respondentov. Redakcia ich totožnosť pozná.
„S mamou som si sadol, keď som mal asi osemnásť rokov, povedal som jej, ako to skutočne mám. Bolo to ťažké. Pre rodičov je náročné prijať, že ich deti nezapadajú do klasickej normy spoločnosti a budú vytŕčať. Môj brat rešpektuje, že som gej, no iných gejov už moc neberie, hľadí na nich z vrchu. Od svojej širšej rodiny som v podstate oddelený. Môj starý otec bude oslavovať narodeniny. Na oslavu sme boli pozvaní obaja, ale s tým, že povieme, že Martin je môj kamarát z práce. Preto tam nepôjdem, nebudem popierať sedem rokov môjho života,“ odhaľuje úskalia svojho vnútorného prežívania Adam.
Martin to má vo svojej dennej realite ešte o niečo ťažšie. To, že je gej ,povedal pomerne neskoro aj svojim najlepším priateľom, najbližšia rodina to o ňom dodnes nevie.
„Neprejde deň, kedy by som na to nemyslel. Mám strach, že svojich rodičov sklamem, to je asi tá najväčšia brzda, ktorú v sebe mám. Nechcem ich sklamať, že nedokážem splniť to, čo sa odo mňa očakáva. Samozrejme, že im to raz poviem, a každým dňom som k tomu bližšie, ale ešte stále nie som v cieli. Žijem v podstate dvojitý život, vie to byť ťaživé,“ priznáva otvorene Martin s tým, že rodičov inak orientovaných detí často premôže aj strach z toho, že sa ich deťom v spoločnosti nedostane uznania či prijatia.
Mnohí ľudia na Slovensku na gejov, lesby, transrodových ľudí a ďalšie osoby, ktoré sa „previnili“ inakosťou, útočia, že sa pretŕčajú a ohrozujú tradičné hodnoty aj rodiny. Adam s Martinom sa zhodujú, že ide o iluzórnu predstavu, ktorej ľudia uverili, pretože to počujú hovoriť politikov. Tých, ktorí na Slovensku žijú potichu dva životy, pretože to zatiaľ inak nejde, je oveľa viac.
„Môžu byť vo vašej práci, variť vám v kaviarni každé ráno kávu, sú to ľudia, ktorých denne zdravíte na uliciach. Často sú to aj tí, ktorí žijú naoko šťastné heterosexuálne manželstvá, sú to ľudia, ktorých volíte. Úprimne nerozumiem vyjadreniam, heslám a sloganom politikov o tom, že situáciu s LGBTI+ ľuďmi idú riešiť. Gejovia tu vždy boli, sme tu, aj tu budeme, my nikam neodchádzame. Akože, ako to chcú riešiť? Budú nás zatvárať? Aj z minulosti vieme, že riešiť to chceli mnohí a nevyriešili absolútne nič. Ono sa to totiž nedá,“ prízvukuje Martin.
