Práve sa ráno chystala do práce, keď v spálni odpadla a ostala ležať paralyzovaná na zemi. Manžel aj deti medzitým odišli do roboty, doma bola sama so psom.
Všetko navôkol vnímala. Ako jej vyzváňa telefón, ako susedia búchajú na dvere a volajú jej meno. Nemohla sa však postaviť, ani kričať. V ten moment netušila, čo sa s ňou deje. Jej dcéra, ktorá utekala z práce a našla ju na zemi, hneď vedela, čo sa stalo. Spadnutý ľavý kútik hovoril sám za seba.
Už uplynul takmer rok a pol, odkedy Iveta prekonala mozgovú príhodu. Viditeľné následky nemá, no 50-ročná žena cíti, že nie je ako predtým. Ľavá ruka a noha sú ešte oslabené, zasiahnutá je aj jemná motorika.
Zatiaľ čo sa postupne zotavuje a vracajú sa jej fyzické sily, trpieť začala psychika. Prišli problémy so spánkom aj úzkosti.
„Doma som nemohla ostať sama ani päť minút,“ vraví žena, ktorej neskôr diagnostikovali depresiu. Bez tabletiek na upokojenie sa nepohne, berie ich so sebou všade aj s minerálkou, ktorou ich zapíja.
Sama sa nespoznáva, cíti sa ako iná osobnosť. Jej niekdajšia energia a chuť do života je preč.
„Stratila som elán aj energiu. Po príhode ma nič netešilo,“ vraví vyučená čašníčka, ktorá ťahala počas osláv a svadieb aj 24-hodinové služby a na druhý deň dokázala upratať domácnosť. Bez toho, aby pociťovala vyčerpanie či únavu.
Rozprávali sme sa o tom, čo jej pomáha zvládať chorobu, aký bol návrat do života a práce, ale aj o tom, ako vďaka pravidelnému zvyku jej manžela prišla pomoc včas. Na žiadosť respondentky ponechávame iba krstné meno, jej totožnosť redakcia pozná.
Martin nemá vybratú firmu na zimnú údržbu. Do verejnej súťaže sa nikto neprihlásil Čítajte Je pre vás už jednoduchšie hovoriť o tom, čo sa vám stalo?
Teraz už áno. Sú však dni, kedy ma táto téma vie rozrušiť, znervózniť. Celkovo sa snažím vyhýbať rozhovorom o smrti, zdravotných ťažkostiach druhých ľudí. Hneď rozmýšľam nad tým, ako som mohla dopadnúť ja.
Príhoda vám zasiahla ľavú stranu tela. Ako sa teraz cítite?
Fyzicky už celkom dobre, aj keď to nie je tak ako predtým. Mám menej sily, ale je to lepšie. Napríklad pred pol rokom som tak ešte nevládala. Viditeľné následky nemám, ale cítim ich. Prsty na ľavej ruke neviem úplne roztiahnuť, niektoré pohyby ňou neviem urobiť tak rýchlo, ako s pravou. Chýba mi ešte jemná motorika. Aj také zaviazanie mašličky mi trvá dlhšie. Kedysi som robila nechty, teraz na precíznu prácu s detailmi nemám potrebný cit. Keď som sa lekárky pýtala, či sa vrátim späť do normálu, povedala, že vraj áno, ale už to nebude tak ako predtým. Stále bude prítomná nejaká „brzdička.“
V rozhovore sa dozviete aj:
- kto zalarmoval pomoc, keď bola doma sama,
- aké následky má po mozgovej príhode,
- ako po chorobe začala bojovať s psychickými problémami a ako ju obmedzujú v živote,
- čo jej pomáha zotaviť sa.
Lekári odhalili príčinu?
Do mozgu sa mi dostala krvná zrazenina. Jedna z verzií bola, že sa pretlačila cez krčnú tepnu. Počas vyšetrenia mi však zistili poruchu, o ktorej som dovtedy ani netušila. Na srdci som mala defekt, malú dierku. Tadiaľ zrazenina prešla až hore. Približne po pol roku mi ju zoperovali.
Podľa lekárov mohlo ísť o dedičné ochorenie. To sa ale nedozvieme, moji rodičia už nežijú. Po odporúčaní išli na vyšetrenie aj moje deti, dcére našli malú dierku. Nateraz však zásah nepotrebuje a jej stav budú priebežne sledovať.
Mali ste nejaké zdravotné ťažkosti, ktoré by signalizovali, že niečo nie je v poriadku?
