V roku 2016 ešte v dorasteneckom veku odišiel obranca Martin Bučko do popredného českého hokejového klubu HC Dynamo Pardubice. Premiéru v českej seniorskej extralige zažil ako devätnásťročný, v drese Slovenska si zahral nielen na MS do 18 a 20 rokov, ale tiež bol súčasťou výberu trénera Craiga Ramsayho, ktorý na svetovom šampionáte 2021 v lotyšskej Rige doputoval do štvrťfinále.
Martinský odchovanec už stihol vybojovať v českej najvyššej súťaži dve bronzové medaily. Prvú v ročníku 2021/2022, keď bol na hosťovaní v Českých Budějoviciach, a druhú v predchádzajúcej sezóne ako hráč Pardubíc. Hokejová organizácia z mesta perníkov však chce útočiť na majstrovský titul, z ktorého sa naposledy tešila v roku 2012. Tomu zodpovedá nielen súčasné postavenie tímu v tabuľke, ale tiež káder prešpikovaný reprezentantmi.
Nad všetkým vládne pevnou rukou charizmatický kouč Václav Varaďa, ktorý prišiel do klubu v lete a podpísal s ním päťročný kontrakt. Slovenský reprezentant, ktorý v máji oslávil 23. narodeniny, nám v rozhovore aspoň čiastočne poodhalil, ako funguje zákulisie v súčasnosti jedného z najlepších tímov českej extraligy.

V roku 2016 ste ešte ako dorastenec zamierili z Martina do Pardubíc. Ako dnes hodnotíte túto viac ako šesťročnú hokejovú etapu?
V spomínanom roku 2016 sme s agentom hľadali možnosti, ako čo najviac pomôcť môjmu hokejovému napredovaniu. Cieľom bolo posunúť sa niekde do zahraničia, a keďže na Fínsko či Švédsko som si až tak neveril, vydal som sa českou cestou. Môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že odchod do Pardubíc bol jedným z mojich najlepších rozhodnutí v živote.
V kádri Pardubíc sa to ale hemží českými reprezentantmi, pričom asi v žiadnom klube súťaže nemajú súpisku nadupanú takou kvalitou. Konkurencia síce posúva, ale vie aj poriadne zamávať psychikou mladého hráča. Nebojíte sa toho?
Je extrémne ťažké doslova v každom stretnutí bojovať o miesto v tíme. Viem, že ak spravím jednu chybu, tak prakticky automaticky idem na tri či štyri zápasy do béčka. Tak to skrátka je a hráč sa s tým musí vyrovnať. Oproti minulým rokom sa ale udiala jedna zásadná zmena. Tréner Varaďa to zariadil tak, že ak niekoho pošle z prvého tímu do béčka, musí tam hrať čo najviac vrátane presiloviek a oslabení. Hrá sa mi tak o niečo lepšie, pretože viem, že aj keď príde chyba, v béčku dostanem v zápase dvadsať minút, priestor poriadne sa vyhrať a môžem sa vrátiť do prvého mužstva zas o niečo silnejší.
Čo sa ešte dočítate:
- Či je pravda, že tréner Václav Varaďa berie každý zápas, ako rozhodujúci súboj play off,
- ktorí hráči sú lídrami mužstva prešpikovaného českými reprezentantmi,
- či v Pardubiciach berú Slovákov ako cudzincov,
- ako sa na atmosfére v klube podpisuje ambícia získať majstrovský titul,
- či už českí spoluhráči Martina Bučka rozmýšľajú o svetovom šampionáte, ktorý sa v závere sezóny uskutoční v Českej republike.
Vaše predchádzajúce slová svojím spôsobom dokladajú aj čísla, keď ste v úvode tejto sezóny nazbierali toľko kanadských bodov ako vo všetkým doterajších extraligových ročníkoch dokopy.
Zranil sa Jan Košťálek (v sezóne 2021/2022 najproduktívnejší obranca českej extraligy) a tréner ma zaradil na jeho miesto. Zahrala som si presilovky, trávil na ľade minúty po boku našich najlepších ofenzívnych hráčov, čo bola obrovská škola. Keď sa Honzo uzdravil, pochopiteľne sa vrátil na svoje miesto, no táto skúsenosť mi ukázala, že sa nemusím báť ani takýchto úloh.
Ak mám hovoriť za seba, lepšieho tréner ako Václav Varaďa aktuálne v Čechách nemajú. Súhlasíte?
Stopercentne. Neskutočný detailista, profesionál do špiku kosti. Má síce aj tvrdé metódy. Napríklad, keď niečo pokazíte, vy viete, že to bolo zle, na ňom vidíte, že nie je spokojný, no absolútne nič vám nepovie. Nechá vás v tom poriadne vykúpať, pretrápiť sa tým. Keď to však zvládnete, zas ste mentálne o niečo odolnejší. Skrátka platí, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Keby som mohol zostaviť rebríček kvality trénerov, Václava Varaďu sa nebojím dať na úroveň Craiga Ramsayho.
Keď ako bežný fanúšik vidím drsný výraz, aký má Václav Varaďa na striedačke počas zápasu, tak by som sa bál na neho čo len pozrieť. Vnímajú to podobne i hráči?