SUČANY. Jeho domáci miláčikovia vedia hľadať nezvestných aj zavalených ľudí po zemetrasení. Michal Valko pracuje v elektrikárskej firme, no vo voľnom čase sa naplno venuje dobrovoľnému hasičstvu a výcviku záchranárskych psov.
K služobnej kynológii ho ťahalo už ako dieťa, keď bol svedkom tragickej dopravnej nehody. Na mieste vtedy zasahovali popri záchranároch aj psovodi.
„To ma motivovalo. Videl som, že cez zviera dokážem ľuďom ešte viac pomôcť,“ vraví Martinčan, ktorý po čase skĺbil lásku k zvieratám s túžbou pomáhať ľuďom.
Na Hrade Sklabiňa vypukol požiar, zasiahol dolnú budovu Čítajte Ako dobrovoľný hasič chodí zachraňovať životy po boku štvornohých kolegov už roky. Nasadzujú ich najmä do pátracích akcií. Hľadajú stratených v lese či horách, špeciálne vytrénované psy dokážu nájsť aj ľudí zavalených v troskách spadnutej budovy.
Rozprávali sme sa, v čom sú psy pri hľadaní stratených osôb nezastupiteľné, čo musia ovládať psovodi, či sa môže stať záchranársky pes z hocijakého plemena, ale aj o tom, prečo sa veľa pátracích akcií na Slovensku končí nešťastne a ktorým filmovým mýtom sa netreba riadiť.
V akých prípadoch najčastejšie nasadzujete vaše služobné psy?
Existuje viacero oblastí služobnej kynológie a výcvikových metód. Ja mám psíky na plošné vyhľadávanie, to znamená plocha ako les, lúka alebo suť, čiže spadnutá budova alebo nejaké ruiny.
Kynológia
• je veda o psoch, ktorá zahŕňa starostlivosť, výcvik, odchov a chov psov. • Existuje viacero jej druhov - služobná, športová, lovecká aj záchranárska.
Pes hľadá, ale nie tak, že sa mu dá privoňať vec daného človeka, aby chytil stopu, ale na povel „revír“ hľadá akúkoľvek osobu, ktorá je v neprirodzenej polohe. Či čupí, leží alebo stojí za stromom. Nám sa to nestalo, ale berieme si príklad z Čiech, kde počas pátracej akcie hľadali hubára. Ten blúdil po lese a neskôr zistili, že pes neoznačil chodiaceho človeka. Už sa snažíme, aby pes v danom revíri alebo vyčlenenom sektore označil akúkoľvek osobu.
Je aj vodná záchranárčina a lavínové psy, ale tam je už potrebná iná fyzická kondícia aj znalosti týkajúce sa pohybu v takomto nebezpečnom lavínovom prostredí.
Ako psy označujú nájdenú osobu?
My učíme označenie štekaním. Keď pes nájde osobu, začne štekať. Vtedy smerujeme na dané miesto.
Koľko pátracích akcií už máte za sebou a kde všade prebiehali?
Za tie roky ich bolo už veľa. My sa špecializujeme hlavne na sever Slovenska, a teda Turčiansku kotlinu, Oravu, Kysuce. Najviac zásahov máme tu a inde sa ani neposúvame, keďže Slovensko je dosť dobre pokryté psovodmi. Moja úplne prvá pátracia akcia bola v Podbieli, kde sme hľadali 26-ročného chalana. Veľmi veľa pátračiek bolo na Orave, v Dolnom Kubíne, Zázrivej, Námestove, Oravskej priehrade, kde sme boli aj ako technická pomoc. U nás sme pátrali po Viliamovi Grešovi.
V rozhovore sa dozviete aj:
- V čom sú psy nezastupiteľné a v akých prípadoch dokážu pomôcť,
- čo musia ovládať psovodi,
- ako prebieha výcvik služobného psa a čím sa vymyká bežnej predstave ľudí,
- čo môže mať vplyv na výkon psa počas akcie,
- prečo je úloha pátračov podstatná, aj keď sa hľadanie skončí tragicky.
V akom type terénu prevažne pátrate aj so psami?
Na Slovensku sa hľadá sektorovo. Psovodom napríklad nedávajú prehľadávať čistú lúku, keď ju vedia prejsť technickými prostriedkami, či už sú to drony, štvorkolky alebo rojnice. Skôr pátrame v neprístupnejších terénoch ako sú kriaky, okolie vodných tokov alebo vo všeobecnosti v priestoroch, na prehľadanie ktorých by bolo potrebné obrovské množstvo ľudí, ale my ich dokážeme vykryť jedným psíkom. Napríklad strateného hubára v lese.
Plošných psov nasadzujeme skôr v extraviláne, v intraviláne je veľký pohyb, na takom sídlisku by začal psík označovať každého jedného okoloidúceho.
Používate pri akciách špeciálne vybavenie?
Ako psovodi máme k dispozícii dron, do budúcna by sme chceli aj s termokamerou. Pri pátracích akciách využívame GPS obojok, ktorý nám ukazuje polohu psa a jeho prejdenú trasu, snímač takisto zaznamenáva aj pohyb psovoda. Vyzbierali sa naň dobrí ľudia, keďže stojí tisíc eur, a viac-menej si kynológiu financujem ja aj ostatní členovia zo svojho. Odkedy sme pod Sučanmi, stará sa aj zbor, ale sú veci, ktorými ho finančne nechceme zaťažovať.
Ako sa zväčša končia pátracie akcie?
Boli aj so šťastným koncom, ale, bohužiaľ, veľa z nich, na ktorých som bol, malo smutný koniec.
Spomeniete si na tie úspešné?
Bolo to už dávnejšie, keď sa stratili tri deti v Havranove, odpojili sa od nejakého tábora. Kúsok od chodníka ich našli prví pátrači, my sme ešte nestihli ani doraziť. To bolo také zadosťučinenie, deti sú vždy najťažšie prípady. Do pamäti sa mi vryla pátračka po spolužiakovej sestre, tá sa tiež našla živá, aj keď skoro po dňoch hľadania. Minulý rok na Orave sa našlo dievča, bolo u kamarátky o pár dedín vedľa.
Smutné konce nastávajú aj z toho dôvodu, že hoci je na Slovensku množstvo psovodských klubov a dobrovoľníkov, čo chcú pomáhať, veľakrát sú neskoro oslovovaní. Ľudia čakajú strašne dlho na ohlásenie nezvestnosti. Niektorí sa riadia filmami, že až po 24 hodinách, čo vôbec nie je pravda. Nezvestnosť treba nahlásiť čím skôr. K nešťastným udalostiam dochádza aj preto, lebo sa neskoro udáva informácia na políciu.
