SKLABINSKÝ PODZÁMOK. Pri požiari Sklabinského hradu zasahovalo takmer dvadsať profesionálnych a dobrovoľných hasičov. Sirény bolo počuť v Martine, no povolávali aj jednotky z Priekopy, Turian, Sklabine a Sučian.
Medzi nimi sa na miesto požiaru ponáhľal aj dobrovoľný hasič Michal Valko zo Sučian. Výjazdov má za sebou už niekoľko, no pri tomto zažíval iné emócie. Hasil „vlastnú izbu“. Býval v nej ako dobrovoľník, keď pomáhal na obnove najväčšieho hradu v Turci.
Spomienky v plameňoch
Ten deň strávil Michal Valko výcvikom záchranárskych psov. Bol spolu s kamarátom, ktorý sa chcel tiež venovať kynológii. Večer ho zaviezol na vlakovú stanicu do Vrútok, zároveň bol v službe u dobrovoľných hasičov v Sučanoch.
Na Hrade Sklabiňa vypukol požiar, zasiahol dolnú budovu Čítajte „Keď sme stáli na peróne, volal kolega cez vysielačku so slovami – príď na útvar, máme výjazd k požiaru hradu. V tom momente mi zovrelo srdce. V rýchlosti som sa s kamarátom rozlúčil a utekal na požiarnu stanicu,“ opisuje Michal Valko. Miesto udalosti mu bolo dôverne známe.
Požiar zasiahol dolnú budovu v predhradí, v ktorej zriadili múzeum a ubytovacie priestory. Nocujú v nich dobrovoľníci pracujúci na obnove tejto historickej pamiatky. Plamene zachvátili časť strechy a povaly s izbami. Aj tú, v ktorej strávil Michal Valko podstatnú časť svojho života.
„Kým sme neprišli na dohľad hradu, nevedel som, čo presne horí. No keď som zbadal, ako plamene šľahajú z okna izby, kde som odžil tri roky, bol to pre mňa ťažký moment. Doslova som mal spomienky v plameňoch,“ vraví o prvých dojmoch dobrovoľný hasič.
Hoci pociťoval silné emócie, musel konať. Spolu s veliteľom si pre silné zadymenie nasadil dýchací prístroj a vystriedal kolegu zasahujúcom pri okne „svojej“ izby. Vyšiel po rebríku, približne šesť metrov nad zemou, a začal hasiť.
V článku sa dozviete aj:
- ako prebiehal zásah,
- aké škody požiar spôsobil,
- čo sa Michal Valko naučil ako dobrovoľník,
- ako môže verejnosť pomôcť.
„Veliteľ ma zatiaľ istil, aby nedošlo k pádu. Nahnutý cez okno som videl, ako je v plameňoch zdevastovaná moja izba. Aj keď v nej nežijem už dva roky, spomienky sú stále,“ približuje Michal likvidáciu požiaru, ktorý spôsobila porucha na dymovode. Jeden z dobrovoľníkov si večer zakúril v piecke a o chvíľu už horelo podkrovie.
V hasení Michala vystriedal veliteľ, on začal rozoberať strešnú krytinu, aby vedeli hasiť aj vyššie podlažie. Medzitým zasahovali ďalšie jednotky z iných pozícií, chránili časť budovy, aby sa požiar nerozšíril. Napokon sa ho podarilo dostať pod kontrolu.
