BLATNICA. K významným osobnostiam Blatnice patrí nielen poetka Maša Haľamová, sestry Textorisové – Izabela, prvá slovenská botanička, a Oľga, učiteľka, spisovateľka, bratia Siakeľovci, ktorí natočili prvý film o Jánošíkovi, či Matúš Dula, predseda SNR, jeden z autorov Martinskej deklarácie z roku 1918, ale i Ján Kožehuba, učiteľ a autor moderných slovenských učebníc.
Ján Kožehuba nepochádzal z Blatnice, ale prežil tu dlhých 41 rokov. V mladosti mal na neho veľký vplyv Andrej Sládkovič, pretože ho mladý Janko často navštevoval na radvanskej fare. Bol očarený Sládkovičovou Marínou a celú ľúbostnú báseň sám odpísal a venoval ju na pamiatku Ľudmilke, svojej veľkej láske.
Učiteľ, kronikár obce aj organista
Ako pomocný učiteľ pôsobil v Plavých Vozokanoch, v Badíne a v Bátovciach. Učiteľskú skúšku zložil v Dolnom Kubíne a stal sa riadnym učiteľom jednotriednej evanjelickej ľudovej školy v Jasenovej na Orave.

Počas deviatich rokov, čo tu pôsobil, do školských lavíc zasadol i Martin Kukučín. Vytvoril si krásny vzťah s pánom učiteľom a ten sa pričinil aj o jeho ďalšie štúdiá.
V roku 1877 prišiel tridsaťročný Ján Kožehuba do Turca, do Blatnice. Vzdelávaniu mladej generácie sa venoval 21 rokov. Okrem učiteľovania pôsobil aj ako kronikár obce a neskôr i cirkevný dozorca. Bol výborný organista. V spomienkach ľudí zostal zapísaný i ako ľudový liečiteľ. Vedel perfektne po nemecky a po maďarsky. V Blatnici jeho zásluhou pracovalo tzv. ochotnícke družstvo divadelníkov.
Zhoršujúci sa zdravotný stav spôsobil, že sa zriekol miesta učiteľa a po prekonaní pľúcnej embólie musel predčasne odísť na odpočinok. Zomrel zatrpknutý a zlomený vo veku 71 rokov, 20. apríla 1918, v Blatnici, kde je aj pochovaný na tunajšom cintoríne.
Ján Kožehuba bol predovšetkým evanjelický učiteľ. Všade, kde pôsobil, vyoral hlbokú brázdu ľudskosti a múdrosti. Napísal a vydal niekoľko učebníc. Boli to na svoju dobu moderné slovenské učebnice pre evanjelické národné školy, ktoré popri rozumovej a pamäťovej zložke rozvíjali aj citovú stránku žiakov. Je autorom kníh: Dejopis Uhorska pre národnie školy, Zemepis pre národnie školy. Kládol v nich dôraz na slovenské a slovanské povedomie. Školskej správe sa však nepozdával takýto výklad slovenských dejín, preto boli hneď obe učebnice zakázané.
Spod jeho pera vyšli ďalšie knihy: Počty v príkladoch pre elementárne školy, Prírodopis s časťami Živočíchopis, Rastlinopis a Nerastopis a Cvičná kniha slovenskej mluvnice s pravopisom pre národnie školy. Veľmi známa bola aj jeho príručka ľudového liečiteľstva.

Ján Kožehuba bol i publicista. Napísal početné metodické a teoretické články, ktoré boli uverejnené v pedagogických časopisoch. Venoval sa v nich problematike ľudových škôl a metodike vyučovania. Bol recenzent učebnicovej literatúry, prispieval do kalendárov a časopisov. Je aj autorom troch rozsiahlych básní na Andreja Sládkoviča.
Ján Kožehuba patril k významným osobnostiam slovenských dejín, svojou činnosťou mal dosah nielen na Blatničanov, ale aj na celé vtedajšie Uhorsko.
Usporiadali slávnosť
V nedeľu 29. októbra 2023 sa konali v evanjelickom kostole v Blatnici spomienkové služby Božie, na ktorých sme si pripomenuli život a dielo Jána Kožehubu.
Pán farár Tomáš German vo svojej kázni hovoril o Jánovi Krstiteľovi, za ktorým prišli ľudia na púšti a pýtali sa ho: „Čo máme robiť?“ K nemu prirovnal službu Jána Kožehubu, mladého učiteľa v 19. storočí, na ktorého sa tiež obracali jeho žiaci, cirkevníci, naši predkovia, s touto otázkou.
V literárnom pásme sme si priblížili nielen život, ale i tvorbu tejto významnej osobnosti. Započúvali sme sa, ako vysvetľuje žiakom prvej triedy štyri svetové strany, čo je to domovina, kto sú susedia, ako krásne píše o materinskej reči.

Blatnický spevokol dvomi piesňami – Srdca môjho si Pánom a V Gäderskej doline spievajú anjeli – umocnil sviatočnú atmosféru. Slová druhej piesne kedysi dávno napísal spisovateľ Vinco Šikula, ktorého manželka, Anka Blahová, pochádza z Blatnice.
Potom sme sa presunuli na miestny cintorín, kde sa nachádza hrob Jána Kožehubu. Pán farár posvätil nový náhrobný kameň. Piesňou Kto za pravdu horí sme ukončili milú slávnosť.
Autor: Mária Líšková