MARTIN. V čase, keď som v Turčianskych novinách ešte nepracoval na redaktorskej pozícii, prišiel za mnou Janko Kŕč a jednoducho mi oznámil.
„Počúvaj Brezo, odchádzam do dôchodku, ty si pekne zober svoje veci a presťahuj sa na moje miesto,“ vyslovil vetu, ktorá následne ovplyvnila môj život na niekoľko ďalších rokov.
Maličkosti, ktoré hýbu svetom
Vždy mu za túto možnosť budem vďačný, pretože vďaka nej som spoznal množstvo skvelých inšpiratívnych ľudí, v ktorých spoločnosti sa môže človek cítiť komfortne a zažívať pocit, že práca je pre neho koníčkom. Ak si niekto myslí, že osud druhých môže ovplyvniť len vďaka skutku, ktorý je hodný Nobelovej ceny, nie je to pravda. Práve takáto zdanlivá maličkosť, akú spravil Janko voči mne, má možno aj väčšiu hodnotu ako spomínaná Nobelovka. Janko “maličkostí“ hodných nobeloviek urobil oveľa viac a ja sa mu môžem len poďakovať, že sa aj mne ušlo.
Samozrejme, ako to už chodí, vedeli sme sa pri rozpravách o hokeji či futbale celkom slušne pochytiť, ale to už akosi patrí k veci. Spomínam si, aký absolútne nečakaný koniec mala jedna z našich športových prekáračiek. Ani neviem ako, no dostali sme sa k tomu, že sme rodina tuším z tretieho či nejakého ďalšieho kolena.
„Tak tomu sa hovorí pozitívny výsledok konštruktívnej diskusie,“ zhodli sme sa na záver našej prekáračky.
Futbal patrí ku Sokolovni
Vždy ho poriadne škrelo, v akom stave je v Martine športová infraštruktúra, zvlášť to, že futbalisti nemajú dôstojný domovský stánok.
„To je asi najväčšia hanba deviateho najväčšieho mesta na Slovensku. Úprimne prajem Fomatu, aby plány, ktoré klub má s výstavbou nového areálu, vyšli, ale budem stále tvrdiť, že futbal v Martine patrí ku Sokolovni,“ hovorieval.
Ján Kŕč spolu so svojim vnukom. Fotografiu nám poslal, keď sme robili rozhovor pri príležitosti jeho okrúhlej sedemdesiatky. (zdroj: ARCHÍV JK)Intenzívne prežíval tiež hokejové pády. Po výsledkovo úspešnej sezóne 2016/2017, po konci ktorej klub MHC Martin oznámil pre finančné podlžnosti definitívny koniec, len smutne skonštatoval.
„Ako novinár som síce zažil, že Martin vypadol z najvyššej súťaže, ale ani vo sne mi nenapadlo, že raz bude s malou dušičkou čakať, či ho vôbec zoberú aspoň do najnižšej súťaže,“ vyznal sa v roku 2018, keď sme spolu pripravovali článok k jeho okrúhlej sedemdesiatke. V tom čase už bývali s manželkou v Nitre, kde sa presťahovali, aby boli bližšie k svojim deťom a vnúčatám.
Napíš o ňom niečo
Srdcom i dušou Turčan vyrastal v Turčianskom Petre. Hrával futbal za Trebostovo a Košťany, pričom k žurnalistike sa dostal v roku 1974, keď začal pracovať v redakcii podnikových novín Turčiansky strojár, ktoré mali vtedy náklad 17-tisíc výtlačkov. Vtedajší šéfredaktor Oskár Lámi sa ho spýtal, či má rád šport a po kladnej odpovedi dostal na starosť aj túto časť novín.
Rád spomínal na príhodu, ako raz zavítal do redakcie hokejový tréner Stanislav Beran a priviedol so sebou šestnásťročného chlapca.
„Povedal mi, volá sa Oto Haščák, napíš o ňom niečo, pretože z neho určite bude reprezentant.“
Stal sa tiež dopisovateľom denníka Pravda, pre ktorý monitoroval hokejové a futbalové zápasy. V roku 1997, ako rád hovorieval, začal pôsobiť na väčšom ihrisku. V redakcii Života Turca sa stretol s ďalším športovým odborníkom a výborným človekom Igorom Gabajom. Toto obdobie považoval vo svojej novinárskej kariére za najkrajšie.
Janči pozdrav tam hore Ľuda a dávajte z vrchu na nás pozor.
Posledná rozlúčka s Jánom Kŕčom sa uskutoční v piatok 24. novembra 2023 o 13. h na Cintoríne sv. Cyrila a Metoda v Nitre.
ŠPORTOVÉ OSOBNOSTI REGIÓNU O JÁNOVI KŔČOVI
Osobnosti turčianskeho športu si zaspomínali na výborného novinára a skvelého človeka.
- Ivan Šenšel, dlhoročný funkcionár box, hokej, futbal a tiež bývalý futbalový rozhodca
- Janka som poznal veľmi dlho, už od čias, keď písal pre podnikové noviny Turčiansky strojár. Ako hráči sme kedysi nastupovali proti sebe v závodnej futbalovej lige, veľa príjemných chvíľ sme zažili na dovolenke na Zemplínskej Šírave, kde sme boli aj s rodinami. Je to veľmi smutná správa a celej rodine prajem úprimnú sústrasť. Janka si budem navždy pamätať ako erudovaného novinára a pohodového chalana, ktorý bol veľmi pokorný, vedel sa vžiť aj do problémov druhých a dokázal ich pochopiť. Keď odíde takýto človek, jednoducho musí chýbať.
- Jozef Huťka, výborný hráč, tréner, martinská futbalová legenda
- Už ako aktívny hráč som si jeho prácu veľmi vážil, pretože sa choval vždy férovo, bol nad vecou a k svoje robote pristupoval veľmi profesionálne. Spolupracovali sme aj pri tvorbe knihy 100 rokov martinského futbalu. Našlo sa pomerne dosť ľudí, ktorých som v tom čase požiadal o pomoc, ale oni ju odmietli. Ján Kŕč bol jediným z tých, ktorí ani na chvíľu nezaváhali a priložili ruku dielu. Mal veľký podiel na tom, že táto publikácia uzrela svetlo sveta. Aj to dokazuje, aký mal charakter a o akého výborného človeka turčiansky šport prišiel.
- Aurel Nauš, býval manažér hokejového klubu MHC Martin, hokejbalový reprezentant, tréner hokejbalovej reprezentácie
Veľmi som si Jána Kŕča vážil či už ako človeka, alebo novinára. Prvý kontakt som s ním mal už ako aktívny športovec a neskôr aj ako športový funkcionár, pričom vždy bol jeho prístup absolútne korektný a profesionálny. Zostali sme v kontakte, aj keď sa presťahoval do Nitry. Dokonca, keď som trénoval extraligový hokejbalový tím Nitry, bol som u nich párkrát na návšteve. Je to veľmi smutná správa, určite bude mnohým ľuďom chýbať. Všetkým jeho blízkym prajem úprimnú sústrasť.
- Vladimír Polakovič, prezident hokejového klubu MHK Martin
- Keď som sa pred niekoľkými dňami túto smutnú správu dozvedel, nemohol so jej uveriť a priznám sa, že jej neverím dodnes. Janko bol človek, od ktorého by ste sa určite nedočkali žiadneho podrazu, naopak, vždy bol ochotný pomôcť. Miloval šport najmä ten turčiansky, pričom asi jeho najväčšími srdcovkami boli futbal a hokej. Je velikánska škoda, že takíto ľudia odchádzajú, pretože po nich zostáva diera, na ktorú sa záplaty hľadajú veľmi ťažko.
- Lucia Hrivnák Klocová, bývala reprezentantka v atletike, účastníčka štyroch olympiád, bronzová z ME v behu na 800 m
- Jeden zo svojich prvých, ak nie vôbec úplne prvý športový rozhovor som robila práve s Jánom Kŕčom. Pamätám si, že redakcia Života Turca vtedy ešte sídlila v budove Evanjelického zborového domu a práve tam som za ním zašla. Bol to veľmi príjemný človek, ktorý rozumel svoje práci a tým si vybudoval prirodzený rešpekt. Turčianska športová komunita prišla o výraznú osobnosť.
- Ladislav Bíro, výborný hádzanársky brankár, neskôr tréner i prezident martinského hádzanárskeho klubu
- O tom, že vo svojom obore bol Ján Kŕč absolútny profesionál sa nemusíme baviť. Rozumel sa športovej problematike, a keď niečo vložil na papier, malo to hlavu aj pätu. Pre mňa však bolo veľmi dôležité, že bol maximálne otvorený a úprimný, pričom o jeho charaktere sa nedalo pochybovať. Bol jednoducho dobrým človekom a takého si ho budem pamätať.
- Jaroslav Markovič, martinský hokejový odchovanec, bronzový z MS do 18 rokov, aktuálne hráč francúzskeho tímu Epinal
- Absolvoval som s ním prvý rozhovor vo svojej kariére, pričom sme zostali v stálom kontakte. Zaujímal sa, ako sa darí mne aj môjmu ocinovi a sledoval všetky moje hokejové kroky, čo som si veľmi vážil. Naposledy mi gratuloval k narodeninám a úspechu vo Francúzsku. Budem na pána Kŕča spomínať s obrovským rešpektom, úctou a vďakou.
- Roman Kopka, bývalý kolega z redakcie Turčianskych novín
- Prežili sme spolu pár rokov v redakcii, stoly sme mali oproti sebe. Trpezlivo ma zasväcoval do redaktorskej práce, veľa ma na začiatku naučil. Janko ma zoznámil s mnohými ľuďmi zo športového prostredia, otváral mi dvere. Samozrejme, že našou hlavnou témou pravidelných rozhovorov bol šport, ale rozprávali sme sa spolu o všeličom, mali sme k sebe, dovolím si to povedať, blízko. Nikdy nezabudnem aj na naše piatkové guľáše v Sklabinke, z ktorých sa stala tradícia. Bez nich to nešlo. Janko, ďakujem za všetko, nikdy na Teba nezabudnem. Tak ako Igor Gabaj aj Ty si turčianskou novinárskou legendou. Bolo mi cťou kráčať s Tebou pár rokov po rovnakej ceste.
