PRÍBOVCE. V nedeľu 26. novembra si Cirkevný zbor ECAV Príbovce na slávnostných službách Božích pripomenul 194. výročie posvätenia a 122. výročie posvätenia obnoveného evanjelického chrámu v Príbovciach.
Služby Božie otvoril zborový farár Marek Szabó s manželkou Zuzanou. Liturgiu služieb obohatila báseň v podaní Boženy Bízikovej, hra na klavíri a spev Stely Szabóovej. Nechýbala ani krátka história cirkevného zboru v podaní Zuzany Nudzajovej.
Sviatok evanjelického cirkevného zboru
Prvá sakrálna stavba na území obce sa spomína už roku 1433. V roku 1640 došlo na objekte kaplnky k rozsiahlej prestavbe a na jej základoch bol postavený prvý evanjelický kostol v obci.
Počas rekatolizačných rokov bol kostol evanjelikom odobratý, a v roku 1710 sa stal majetkom rímskokatolíckej cirkvi, ktorá ho vlastní a využíva do dnešných dní. V roku 1784 bol v obci postavený už druhý, drevený kostol, fara a škola. Podľa niektorých publikovaných prameňov údajne kostol v roku 1829 pri požiari „zhorel“.
Duch Vianoc rozžiaril aj metropolu Turca Čítajte Súčasný chrám bol postavený v poradí ako tretí evanjelický kostol v Príbovciach v roku 1829 za výdatnej pomoci patróna evanjelickej cirkvi v Príbovciach Jozefa Benického a jeho manželky. Klasický potolerančný kostol bez veže staval murársky majster Martin Qilard.
V roku 1901 bol kostol skoro celý rozváľaný, prestavaný a ku kostolu bola pristavaná aj 36 metrov vysoká veža, ktorá patrí k najkrajším v Turci. Veža je členená rímsami, má barokovú, baňatú strechu s lunetami. Posvätenie obnoveného kostola sa konalo 24. 11. 1901, teda v poslednú nedeľu po Svätej Trojici. Prestavbu a súčasnú podobu kostola navrhol a postavil staviteľ a architekt Stanislav Zachar, rodák z neďalekej Valče.
V roku 2023 si okrem 194. výročia postavenia tretieho (murovaného) evanjelického kostola bez veže a 122. výročia prestavby tretieho kostola a pristavenie veže ku kostolu pripomíname aj 240. výročie prvých evanjelických služieb Božích v Príbovciach ako samostatný cirkevný zbor.
Prvé služby Božie sa konali v Príbovciach v nedeľu 28. 9. 1783 na Václava a slúžil ich Augustín Doležal, sučiansky farár. Koncom roka 2022 mal cirkevný zbor 1094 registrovaných veriacich v 14 obciach krásneho a malebného Turca. Cirkevný zbor tvoria evanjelici z Príboviec, Koštian nad Turcom, Turčianskeho Petra, Trebostova, Trnova, Valče, Beníc, Rakova, Ležiachova, Socoviec, Slovian, Kláštora pod Znievom, Turčianskeho Ďura a Vrícka.
Slobodnejšie dýchali vďaka reformám panovníka
V kázni zborový farár Marek Szabó pripomenul, že by sa tak nestalo, keby na tróne rakúsko-uhorskej monarchie nesedel jeden z najvýznamnejších monarchov osvietenského absolutizmu, osvietenec a cisár Jozef II. narodený 13. 3. 1741.
Politika Jozefa II. bola významná aj v národnom hospodárstve. V ekonomike vychádzal z nových názorov, podporoval zakladanie manufaktúr, chcel nahradiť rentu vo forme roboty peňažnou rentou a podobne.
Pod pojmom Jozefínske reformy sa označuje súbor približne 6 000 nariadení a výnosov Jozefa II, ktoré v duchu osvietenských ideálov prirodzeného práva, racionalizmu, „rozumnej vlády“ a náboženskej znášanlivosti nadväzovali na reformy jeho matky Márie Terézie, s ktorou sa na vládnutí spolupodieľal do roku 1765. V niektorých smeroch ich radikálne prekračovali. Jeho reformy uvoľnili sociálnu a kultúru energiu v habsburskej monarchii.
Rok potom, ako Jozef II. po smrti svojej matky nastúpil v roku 1780 na trón habsburskej monarchie, vydal vo Viedni prelomové nariadenie známe ako Tolerančný patent. Ten výrazne rozšíril náboženskú slobodu pre nekatolícke vierovyznania v celej monarchii.
Bývalá úspešná atlétka Hrivnák Klocová: Vek považujem len za číslo, pohyb si viem stále užiť Čítajte Tolerančný patent neznamenal úplné zrovnoprávnenie katolíckeho a nekatolíckeho vierovyznania, ale výrazne prispel k zrovnoprávneniu obyvateľstva v monarchii. Pre Uhorsko začal platiť od 25. 10. 1781. Cisár sa pri svojich cestách po monarchii presvedčil o nevýhodnosti diskriminácie nekatolíckeho obyvateľstva. Tí nielenže nemali prístup k niektorým funkciám v štátnej správe, ale narážali aj na sťažené podmienky profesionálneho a hospodárskeho uplatnenia. Pritom sa na nich kládlo rovnaké daňové zaťaženie ako na privilegovaných katolíkov.
Tolerančným patentom zrušil obmedzenia pre tri najväčšie nekatolícke cirkvi. Po jeho vydaní mohli totiž evanjelici augsburského vyznania, kalvíni a pravoslávni veriaci vykonávať náboženské obrady kdekoľvek, mohli si slobodne stavať kostoly, modlitebne a zriaďovať školy. V obciach, kde žilo viac ako sto nekatolíckych rodín, bolo možné založiť náboženskú obec a postaviť svätostánok. Ten však nesmel mať vežu či zvon a vchod mohol byť len z vedľajšej ulice. V roku 1782 bol vydaný aj Tolerančný patent pre židov.
Nekatolíci mohli na základe patentu vykonávať povolania bez obmedzenia. Nariadenie im dovoľovalo kupovať domy a pozemky, mohli sa tiež stať štátnymi úradníkmi. Patent im umožnil vzdelávanie a dostali sa aj k akademickým titulom. Nemuseli sa zúčastňovať katolíckych obradov a do ich cirkevných záležitostí nesmeli zasahovať katolícki biskupi.
Zimnú údržbu bude mať v Martine pod palcom staronová firma, zákazku zadali priamo Čítajte Tolerančný patent hovoril aj o tom, že nikto nemôže byť pre vieru postihnutý peňažným alebo fyzickým trestom.
Po skončení služieb Božích pri vchode do kostola bol pre prítomných pripravený čaj, káva, punč a malé občerstvenie.
