MARTIN. Aké to bolo, keď martinskí divadelníci odohrali takmer pred štyridsiatimi rokmi inscenáciu v Prahe?

Aj na to si zaspomínali v divadelnom klube Brept. Išlo v poradí už o tretí koncertný večer projektu Dva národy – jeden Dom. „Tie sú venované významným kultúrnym medzníkom, pamiatkam či osobnostiam českej kultúry so vzťahom k mestu Martin a so vzťahom k Slovenskému komornému divadlu,“ uviedla Monika Ondrušová, manažér pre projekty a PR Slovenského komorného divadla (SKD) Martin.
Koncert pod názvom Naši Pražania nám rozumějí. priblížil niekdajšie družobné kontakty martinského DSNP a pražského divadla E. F. Buriana.
Nadviazali spoluprácu
Na začiatku 50. rokov minulého storočia prešli viaceré profesionálne divadlá na našom území pod správu Československej ľudovej armády. A to vrátane martinského divadla, ktoré v súvislosti s touto zmenou čakala okrem iného aj jedna z najvýraznejších prestavieb Národného domu, dodala Ondrušová.
Objavili sa však aj nové očakávania od dramaturgie, formovali sa nové divácke skupiny, vznikali družobné zväzky.
„Jednou z podôb takýchto zväzkov bola dlhodobá spolupráca s pražským Divadlom E. F. Buriana, ktorá pretrvala až do zániku tejto scény krátko po roku 1989,“ doplnila Monika Ondrušová.

V rámci družby s týmto popredným českým divadlom, v ktorom účinkovalo množstvo významných hercov a herečiek, prebiehali výmenné zájazdy, ale aj pobyty na legendárnej chate martinského divadla či hosťovanie pražských režisérov v Martine a naopak.
Tak sa napríklad v Divadle E. F. Buriana po prvýkrát vo svojej kariére predstavili v českom divadle dvaja významní slovenskí režiséri Ľubomír Vajdička a Roman Polák.
Volali bravo
Večer Naši Pražania nám rozumějí. pod režijnou taktovkou Davida Vyhnánka pripravili Matej Babej, Tomáš Grega, Miro Dacho a Viliam Hriadel, ktorý zaspomínal aj na to, ako to bývalo, keď boli Martinčania v Prahe.
„Nepamatuji se, že by se při činoherním představení v Praze volalo po skončení hry bravo! Stalo se tak v hledišti Divadla E. F. Buriana, které má letitou a pro Prahu nesmírně užitečnou družbu s divadelníky martinského Divadla SNP. Potlesk nebral konce a nebylo to každopádně jen ze zdvořilosti k hostům. Důvodů bylo hned několik,“ Jan Dvořák po predstavení inscenácie Eniki beniki, ktorú hrali v Prahe 9. decembra 1985.
