MARTIN. Dáva šancu ľuďom, ktorí by na pracovných pohovoroch zrejme dostali stopku. Prípadne na žiadnom už dlho neboli. Monika Kašáková zamestnáva vo svojom salóne v Martine aj znevýhodnených ľudí.
Zďaleka nejde len o občanov so zdravotným hendikepom. Tento prívlastok označuje rôznorodé skupiny.
„Sú to slobodné mamičky, absolventky aj ľudia po päťdesiatke,“ menuje Kašáková, ktorá vedie kaderníctvo, pedikúru a krajčírstvo. Vlani na tieto služby získala štatút registrovaného sociálneho podniku.

Okrem toho, že dáva prácu ľuďom, ktorí by ju získali ťažko, zachraňuje zanikajúce remeslo.
„Krajčírky sa u nás neučia už 12 rokov, remeslo zaniká. Medzi mladými nie je veľmi záujem o remeselné činnosti, je to čoraz horšie,“ vraví Monika Kašáková, vyučená krajčírka, ktorá začínala v závode a postupne si otvorila vlastnú prevádzku. V portfóliu mala viac služieb, kozmetiku a líčenie však musela počas pandémie zrušiť.
Získať licenciu jej trvalo takmer dva roky. Ako vraví, bol to náročný proces. V priebehu roka sa menil zákon, podmienky, to, čo jej schválili, už neplatilo, a projekt musela prerábať. Domáhala sa informácií a neskôr aj peňazí, ktoré štát nevyplácal. Situácia sa podľa nej však v posledných mesiacoch začala zlepšovať.
V službách podnikáte už dvadsať rokov. Prečo ste sa rozhodli ísť do sociálneho podniku?
Počas pandémie som začala rozmýšľať, čo ďalej s krajčírstvom. Remeslo v meste zaniká, krajčírky sa u nás neučia už dvanásť rokov a začína to byť problém. V centre Martina sú len dve krajčírstva, a to sú kolegyne ešte staršie odo mňa.
Veľa krajčírok je invalidných a nemajú sa kde uplatniť. Pôvodne som uvažovala o otvorení chránenej dielne, neskôr mi na úrade odporučili registrovaný sociálny podnik. Kým v chránených prevádzkach môžu robiť len ZŤP, v sociálnom podniku sú viaceré skupiny znevýhodnených občanov.
V rozhovore sa dozviete aj:
- Aké sú bariéry pri zamestnaní ľudí, ktorí dlhšie nepracovali,
- akú pridanú hodnotu prinášajú starší, aj keď už toľko fyzicky nevládzu,
- pri koľkých rokoch bez práce majú ľudia problémy adaptovať sa,
- čo musia spĺňať záujemcovia o prácu,
- prečo dobré krajčírky musia vypárať šev a nanovo ho zašiť.
Zrejme väčšina ľudí si pri slove znevýhodnenie predstaví telesný či mentálny hendikep.
Znevýhodnenia nemusia byť len zdravotné. Sociálne podnikanie zahŕňa niekoľko kategórií. Môže to byť rozvedená mamička s dieťaťom, slobodná mamička. Problém zamestnať sa môžu mať etnické skupiny alebo národnostné menšiny, hoci u nás takí občania nepracujú, skôr vo väčších závodoch. Znevýhodnenie sa týka aj vzdelania, keď ho človek nemá dokončené. Aj vo veku 50 plus je už osoba znevýhodnená.
Podľa štatistík tvoria jednu veľkú skupinu znevýhodnených práve ľudia nad 50 rokov.
Áno, ženy nad touto hranicou majú problém na trhu práce aj v našom odbore. Sociálne podnikanie je zamerané na to, aby si aj staršie osoby našli prácu. Už tak fyzicky nevládzu, ale majú skúsenosti. Nemôžem zamestnať krajčírku, ktorá nič nevie. Je to manuálna, náročná robota, musíte odpracovať roky.
Kto u vás aktuálne pracuje, kto dostal druhú šancu?