VRÚTKY. Ešte sme len v chodbe, ale čuchom už v kuchyni. V domácnosti manželov Vrabcovcov sa vzduchom nesie vôňa Vianoc.
„Už sme použili 60 litrov mlieka a 60 vajec,“ sumarizuje pani Vrabcová množstvo spotrebovaných surovín na výrobu krehkej dobroty.
Hoci ju možno jesť celoročne, svoje miesto má v mnohých slovenských rodinách práve počas nadchádzajúcich sviatkov.
A to aj vďaka staršiemu páru, ktorý ich pečie vo veľkom. Rátať ich môžu na tisíce. Za stolom už sedí Juraj Vrabec. Pri sebe má misku s cestom, nádobu na cvičné kúsky a stroj, na ktorom pečie vianočné trubičky.

„Najskôr si plochu potriem včelím voskom,“ vraví o svojej vychytávke rodák zo Záturčia. Následne na stroj naleje cesto, vrch na chvíľu zaklopí a po krátkom zasyčaní ho znova otvára.
V článku sa dozviete aj:
- Ako trubičky skladovať, aby si zachovali svoju krehkosť,
- koľko ich manželia vyrobia za november a december,
- prečo ich museli predávať aj cez obývačkové okno,
- ako sa Juraj Vrabec dostal ich k pečeniu ešte ako chlapec.
Upečenú hmotu šikovne obtáča okolo drevenej varešky a tvaruje do úhľadnej trubičky. Už v tom má grif. Nečudo, veď vianočnú pochúťku pripravuje už desaťročia.
„Tridsaťpäť až 40 rokov,“ snaží sa vyčísliť činorodý dôchodca.
Sú zohratá dvojka
No trubičky si ľudia môžu vychutnať vďaka tímovej práci manželov. On ich pečie, manželka má na starosti prípravu cesta.
„Ja dám babke zo špajze na drez váhy, ona si už naváži suroviny, presne na deko. Máme hrniec, v ktorom sa cesto dobre mieša. Nechávame ho odstáť, zvyčajne celú noc, ale aspoň štyri, päť hodín,“ približuje Juraj Vrabec proces výroby.
Vyskúšali viacero receptov, kým našli ten pravý. „Koštovníkov sme mali dosť – rodičov, deti, rodinu,“ prezrádzajú, ako padol verdikt na ten správny pomer ingrediencií.