VRÚTKY. Vydavateľ jedinečných publikácií o histórii Martina a odborník na miestnu históriu Igor Dobrovolný z Vrútok bravúrne spája svojím životným štýlom s prítomnosťou dobu spred viac ako sto rokov.
Velocipéd a výstrel z Aurory
Naposledy som ho zazrela pred pol rokom. Vysmiaty pán v károvanej veste s cylindrom a bajúzmi si to na "velosipéde" veselo dával po martinskej cyklotrase. A všetkých naokolo zdravil. Vyzeral, akoby si práve odskočil z 19. storočia.

Mnohí Martinčania ho poznajú z diškurovania a špacírovania, kde oboznamuje so zabudnutou históriou mesta, jeho uličiek, domov a rodín, ktoré v nich kedysi žili.
Vládol hlboký socializmus. Igor Dobrovolný ako žiak učiteľke dejepisu nesprávne odpovedal na otázku, kedy sa začali dejiny. Výstrelom z Aurory, mala byť odpoveď.
Pre výslednú známku nemohol ísť študovať dejiny. Vydal sa technickým smerom. K histórii sa dostal aj tak, okľukou.
Režinka, vydavateľstvo a hrady
Ako študent vyfasoval režijný lístok, vďaka ktorému veľa cestoval. Zaujímali ho najmä hrady a historické mestá.
„Prvú obrázkovú knihu som si kúpil o Hradci Králové. Tak sa mi páčila, že som si povedal, že takú knihu by som aj ja chcel niekedy v budúcnosti vydať. Bolo to v období, kedy som ani len netušil, že príde 89. rok a o pár rokov na to si založím vydavateľstvo," vraví.
Vtedajšie cestovanie pána Dobrovolného po hradoch má význam aj dnes. Ako amatérsky fotograf rád zachytával obľúbeným Flexaretom pamiatky. Z mnohých sú už ruiny. Fotografie však uchoval a poskytuje ich tým, ktorí ich rekonštruujú.
Štósy pohľadníc a dobrý "počúvač"
Okolie pozná pána Dobrovolného ako vášnivého zberateľa historických pohľadníc a fotografií. Má ich viac ako 50-tisíc. Uskladňuje ich v pôvodnej stajni pre býky, ktorú prerobil na archív.
„Môj starý otec bol četník v Štubnianskych Tepliciach, dnešných Turčianskych Tepliciach. Bol veľmi moderný. Som oproti nemu veľmi konzervatívny. On mal napríklad gramofón, telefón či fotoaparát. Zanechal po sebe album krásnych pohľadníc,“ rozpráva Dobrovolný.

A v spomienkach pokračuje: „Rád som sledoval atmosféru na obrázkoch. Staré historické autá, rôzne motorky, obchody, výklady. Tá doba ma pohltila.“
Neskôr sa vyprofiloval a začal zbierať pohľadnice a fotografie Martina, Vrútok a Turca. Popritom začal spovedať ľudí, najmä starších. Spomienky a príbehy, ktoré neboli zachytené v žiadnych archívoch, využil pri tvorbe prvých historických kalendárov v 90. rokoch. „Ak bol človek dobrý „počúvač“, tak sa mu potom ľahšie tvorilo,“ uvažuje.
Storočný dom, rezance a záhrada
Pred viac ako dvadsiatimi rokmi spolu s manželkou kúpili najstarší dom vo Vrútkach z roku 1763. „Na tom pozemku je ešte jeden dom, ktorý sme si opravili v starom štýle,“ hovorí.
Kým začali s prestavbou, šesť rokov hľadali fotografie, na ktorých bol zachytený.
„Dali sme mu podobu, akú mal pred sto rokmi,“ vysvetľuje Vrútočan. Rád denne používa staré predmety – rôzne plechovice, náradie ako pílu bruchačku, kachľovú pec z konca 19. storočia. Za kuchynským stolom sedávajú na thonetkách.
V knižnici majú čestné miesto knihy po predkoch. Donedávna ešte klepal texty na písacom stroji. Páči sa mu zaujímavý zvuk, ktorý dnes neznie už nikde. A do polievky patria podľa neho domáce rezance. Sám ich aj pripravuje. Tak to má rád.